Skupina pútnikov sa fotila pred
starobylou katedrálou. Jeden z pútnikov držal mobil, aby urobil snímku, no
nikdy nebol spokojný. Najprv ľudí usmerňoval, ako sa majú postaviť. Potom
neskrýval nespokojnosť s tým, že mu niekto cudzí vstúpil do záberu.
Evanjelium spomína, že Ježiš odchádzal
z Jericha. Kráčal s učeníkmi a s nimi veľký zástup. „V zábere“
bol však Ježiš. AK by existovali možnosti fotografie, on by mal sólo záber. Ale
zrazu ktosi, na nevôľu okoloidúcich, nie Ježišovu, vošiel do záberu. Išlo o Bartimeja.
Svojím excentrickým správaním narobil rozruch. (Mk 10, 46 – 52) Stal sa akoby
rušivým elementom v zábere Ježiša z Nazareta. Ako sa to prejavovalo?
1.) Bartimej
žobral
Kto sa venuje žobraniu? Ten, kto sa
nedokáže pre svoje hendikepy začleniť do spoločenstva. Ten, ktorý sa tam začleniť
nechce. Ten, ktorý vie, že je odkázaný na dobrú vôľu iných.
Často sa ocitáme v pozícii žobrajúceho.
Kedy? Vtedy, keď si myslíme pred Bohom, že sme svojou hriešnosťou hendikepovaní
pre jeho milosť a rôzne dary. Vtedy, keď sa niekomu nechce žiť tak, že je
začlenený do spoločenstva Cirkvi a hľadá rôzne obchádzky. Vtedy, keď si
uvedomíme, že sme kvôli dosiahnutiu večného života odkázaní na Boha. On chce,
aby sme zobrali na chvíľu odev žobráka a praktizovali výzvu z evanjelia:
„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“
(Mt 7, 7)
2.) Bartimej
kričal
Celá táto scéna z evanjelia je taká ukričaná.
Kričal Bartimej, kričal a hučal celý zástup. Kto zvykne kričať? Napríklad
ten, ktorý sa raduje. Ten, kto nevládze zakryť zdesenie a úľak. Ten, kto
sa zlostí a hnevá. Ježiš do tohto kontextu nezapadol. Ku kriku sa
nepripojil. Iba vydal povel na adresu Bartimeja: „Zavolajte ho!“
Je paradoxné, že sa slepec takto
prekričal až k Ježišovi. Ako žobrajúci sedel na zemi, veľa toho nevidel, a tak
jediným prostriedkom, ktorý mal dobre vyvinutý, bol jeho hlas. Ježiš počuje aj
v kriku a riave ľudských a iných hlasov a zvukov dnešnej
doby. Je otázne, či my sme schopní počuť Boha. Lebo on hovorí: „Zavolajte ho!“
Dokážeme byť ešte vnímaví a pozorní v hluku sveta na Božie volanie?
Môžeme si všimnúť, že ak sú na rôznych
spoločenských a športových podujatiach prítomní rodičia s malými deťmi,
nasadia svojim ratolestiam na uši slúchadlá. Takto stlmia prenikavé zvuky,
ktoré môžu ohroziť zdravie dieťaťa.
Mali by sme v určitom slova
zmysle konať rovnako. Stlmiť decibely sveta a ponoriť sa nie do svojho
vlastného sveta, ale do atmosféry, v ktorej môžeme komunikovať s Bohom.
Nijakým iným spôsobom sa k pokoju v duši nedopracujeme.
3.) Bartimej
vyskočil a vykročil k Ježišovi
Doteraz čakal na impulz. Dlho neprichádza.
Všetko sa však zmenilo príchodom Ježiša. Niet nikoho, kto by dával také impulzy
do života ako on.
Na internetovom portáli, na ktorom
komunikujú motoristi, sa objavili otázky: „Prečo nefunguje klíma, keď je náplň
v dostatočnom množstve? Prečo zariadenie nedostáva impulz?“
Človek môže byť preplnený dobrami
tohto sveta, a nedostáva sa mu Božieho impulzu. Náš život je často
naplnený prácou, povinnosťami, záujmami, starosťami, ale i hmotnými dobrami.
Máme pocit, že sme sýti pozemskými dobrami a že do nášho obrazu života sa
už nič nevojde. Iba Boží impulz tam chýba. Kráťme si pozemské hodnoty, a to
do takej miery, aby sme boli otvorenejší pre Boží hlas. Ten hlas, ktorý nás má
viesť cestou spásy. Ak sa o to pokúsime, možno po vzore Bartimeja, vyskočíme
z miesta, ktoré máme zafixované a objavíme nový rozmer radosti z viery.
Na fotografiách chceme mať iba to, čo nám
vyhovuje. Kladieme dôraz na to, aby fotografia bola čistá, tzn. že na nej bude
iba to, čo je predmetom nášho záujmu. Ježiš sa usiluje vstúpiť do zorného uhla
nášho života. Mylne sa domnievame, že sa tam nezmestí. On ale čaká, že ho
upútame rušivým bartimejským spôsobom; že vojdeme do jeho svetla pôsobenia a pôjdeme:
„Pane, chcel by som vidieť a vedieť viac, ako mi ponúka tento svet.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára