Susedia z istého bytového domu sa stretli na parkovisku. Jeden prichádzal z nákupu a druhý sa práve nakupovať chystal. Ten, ktorý vyberal z kufra nakúpený tovar hovoril:"Choď tam a tam. Práve otvorili nové centrum. Majú tam všetko". Určite nie všetko, ale chcel povedať, že sortiment je bohatý, aspoň, čo sa týka základných vecí.
Keby sa niekto vrátil z večnosti, aby nám podal správu ako to tam vyzerá, čo sa nestane, možno by na naše zvedavé otázky odpovedal jednou vetou: je tam všetko. Je tam všetko do takej miery, že ľudská duša sa naplní absolútnou spokojnosťou. Ťažko by sme hľadali pozemské výrazy na to, aby sme vyjadrili plnosť atmosféry večného života.
1.,Vieme povedať, že vo večnosti nebude nič materiálne. Ťažko si to vieme predstaviť, lebo materiálne skutočnosti sú pre ľudí veľkým magnetom záujmu. Vo večnosti nie sú, nie je tam ani túžba po ich dosiahnutí a ani rebríček tých, ktorí si na zemi môžu dovoliť viac ako ostatní. Materiálna kategorizácia a katalogizácia ľudí vo večnosti neexistuje. Materiálne kritéria prechodom do večnosti zaniknú. Navždy. Preto sa počas pozemského putovania učíme postupne "zbližovať" s atmosférou večnosti a správne vyúčtovať podľa kritéríí lásky a obety, ktoré majú vo večnosti exkluzívnu prioritu.
2.,Všetci poznáme výraz-s týmto som sa ešte nestretol!. Ide o reakciu na veci :A, ktoré nás nepríjemne prekvapili a B, na veci, o ktorých, v dobrom slova zmysle, sa nám ani len nesnívalo.Duša, ktorá vstupuje k Bohu, musí takto alebo podobným spôsobom zvolať. Prečo? Lebo vo večnosti niet hriechu. Nie je tam nijaká zloba, nenávisť, intrigy, zlomyseľnosť. Keď odchádzame z tohto sveta k Bohu, navždy opúšťame ovzdušie dosahu Zlého a vstupujeme do raja Božej žičlivosti. Nijaká formy zloby nemá na to dosah. K tomu sa nám žiada dopniť krátky dovetok- čo očakávaš od večnosti, podľa toho si organizuj a riaď život na zemi, aby, ako hovorí Liturgia hodín, "..deň nášho života, po tuhom boji o spásu, bez škvŕn a tieňov na duši, zo svetla vplynul do jasu ".
3.,Niektorí ľudia sa nedožijú vysokého veku. Tesne pred smrťou, v nemocnici, konštatoval muž v strednom veku: vrátil som sa tam, odkiaľ som vzišiel. V tejto nemocnici sa narodil a v tej istej aj zomrel.
Smrťou sa vraciame k Bohu. Od neho sme vzišli a k nemu smerujeme. Boh je darcom nášho života. Berie si, čo je jeho. Uplatňuje si na nás nárok. Boh nás chce mať pri sebe. Sme jeho vlastníctvom. Táto myšlienka nám veľmi pomôže v praxi pozemského života-patrím Bohu. Nijaký, lepší, cieľ neexistuje. Nič, čo by nám naplnilo dušu viac, ako to dokáže Boh, neprichádza do úvahy. A my po plnosti túžime. Páči sa nám obraz plnej chladničky, nákupnej tašky a vôbec všetkého, čo si môžeme zobrať do zásoby. Dušu naplní jedine Boh. Napĺňajme sa ním už teraz, kým k nemu definitívne prídeme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára