K podstate účinkovania
pastierov patrí schopnosť a ochota bdieť. Pred svojím umučením vzal Pán
Ježiš niektorých svojich učeníkov so sebou do Getsemanskej záhrady. Mal jedinú
požiadavku – bdieť a modliť sa. Keď našiel učeníkov spať, napomenul ich a vytkol
im, že ani na malú chvíľu neboli s ním solidárni a nebdeli. (Mt 26,
36 – 45)
Boli to budúci duchovní
pastieri (Peter, Jakub, Ján) a ešte sa museli učiť bdieť, lebo to sa od
duchovných pastierov vyžaduje.
Vianočné evanjelium nám ponúka obraz iných pastierov –
pastierov, ktorí pásli ovce neďaleko Betlehema. Poskytujú nám nádherný príklad
bdenia, hoci sa duchovnými pastiermi nikdy nestali. Premietnime si v duchu
tri etapy z ich života, ktoré súviseli s udalosťami narodenia Mesiáša
(Lk 2, 8 – 17)
1.)
Pastieri bdeli a strážili svoje stádo.
Strážiť stádo neznamená
pasívne dozerať na ovce. Táto služba sa týka aktívneho pôsobenia. Predpokladá
dozerať na stádo, aby dostalo dobrú pastvu, chrániť ho pred dravou zverou a dohliadať
na pokoj v stáde oviec.
Každý kresťan, ktorý je poctený zodpovednosťou za niečo a niekoho,
má mať črty pastiera, ktorý takto bdie. Napríklad v rodine. Musí svojím
blízkym poskytnúť „dobrú a výživnú pastvu“
príkladu ľudskosti, obetavosti, ale aj zbožnosti. Má chrániť svojich a varovať
ich pred akýmkoľvek zlom, najmä pred hriechom, ktorý sa dnes, žiaľ, považuje za
normu života, čím sa vytráca aj schopnosť a ochota spytovať si svedomie a robiť
pokánie. Súčasťou výbavy bdenia je úsilie o pokoj v spoločenstve. Nie
imitáciou pokoja či jeho tzv. odľahčenou verziou, ale o pokoj, ktorý je
najprv v srdci, a potom sa rozdáva navonok. Svet túži po pokoji, lebo
mu na chrbát dýcha násilie rôzneho druhu.
Sv. Otec František v predvianočnom posolstve v r.
2019 povedal: „Betlehemské jasle sú viac než kedykoľvek aktuálne, čo sa deň čo
deň vo svete produkuje kvantum zbraní a množstvo podôb násilia, ktoré
vnikajú do očí i srdca. Jasličky sú naopak umeleckým zobrazením pokoja.“
Dieťa z Betlehema tento pokoj prináša. Ak ľudstvo túži po pokoji, má túžiť
po Ježišovi, lebo bez jeho milosti pokoj nebude.
2.)
Pastieri sa stali prvými adresátmi radostnej zvesti.
Postaral sa o to Boží posol,
anjel. Ten ich poučil o všeľudskom význame narodenia Mesiáša (radosť bude
patriť všetkým ľuďom) a poslal ich, aby sa presvedčili na vlastné oči
(choďte a nájdete). Posol z nebies ich našiel akoby nastavených na myšlienky
Mesiáša. Pravdepodobne nevedeli o tom, že Mesiáš príde za ich éry, ale
žili myšlienkou jeho príchodu.
Kresťan bdie ako pastier vtedy, ak žije prítomnosťou Ježiša.
Dosahuje tento stav vtedy, keď „vstane a ide“, aby ho znova a znova našiel
v eucharistických jasliach. Vstane a ide a pritom nebude unavený
ani „prejedený“ týmto sviatostným okamihom.
Istá pani, ktorá vystupuje v televízii ako renomovaná
cukrárka pri príležitosti Vianoc povedala, že na Vianoce je už „presladená“. Je
to preto, lebo tejto činnosti sa venuje celý rok. Ježiša v eucharistii máme
objavovať a prijímať čo najčastejšie. Nikdy nám nebude hroziť riziko, že
náš život sa touto nábožnou činnosťou „presladí“.
3.)
Po skončení poklony, v rámci ktorej pastieri adorovali živého
Krista, sa vrátili k svojim ovciam a povinnostiam.
Tento
návrat nebol návratom k fádnosti a každodennej rutine. Vrátili sa
obohatení o takú skúsenosť, ktorú nadobudol málokto. Určite ich ovplyvnila
na celý život s tým, že radosť z tohto okamihu prenikla aj medzi
príbuzných, ba istým spôsobom aj do stáda.
Radosť z prežívania viery má invazívny charakter.
Vstupuje do atmosféry, v ktorej vládol hriech a ničí ho pôsobením
Božej milosti. Vstupuje ako posila tam, kde treba o vieru zápasiť.
Vstupuje tam, kde ľudia túžia milosti znásobiť, aby boli vernými svedkami
betlehemských udalostí. Jednoducho povedané: ľudia sa môžu stať bohatými v malom
Dieťati z Betlehema. Materiálne bohatí ľudia (niektorí) radi ukazujú to,
čo si môžu dovoliť. Duchovne bohatí ľudia ukazujú svojím životom na chudobné
Dieťa v jasliach, ktoré obohacuje všetkých, ktorí nastúpili na cestu
večného života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára