Vo vianočnom období spievame v kostoloch piesne –
koledy, ktoré majú svoje čaro. Hádam najznámejšia z nich je: „Narodil sa
Kristus Pán.“
Životopisy svätých o. i. hovoria a prinášajú správu o konci
ich pozemského života. Niekedy v nich čítame, že sa niekto „narodil pre
nebo.“ Takto vyjadrujeme skutočnosť, podľa ktorej niekto odišiel na druhý svet
a podľa svedectva Cirkvi si zaslúži večný život. Napríklad sv. Štefan,
prvý mučeník, ktorého uctievame hneď po sviatku Narodenia Pána. Ale aj životy
iných ľudí sú pre nás také vzácne, že im prajeme a modlíme sa za to, aby
koniec ich pozemského života znamenal narodenie pre nebo.
Kto z nás sa môže narodiť pre nebo? Odpoveď nájdeme v životných
postojoch Márie a Jozefa.
1.)
Jozef a Mária viedli hodnotný život.
Jednoduchý,
ale hodnotný. Žili ako obyčajní ľudia, ktorí sa ničím nelíšili od ostatných. Až
Božia milosť ich vyniesla na takú úroveň, na ktorej ich vidíme vo viere teraz a budeme
ich tak vidieť stále. Hľadíme na nich s veľkou úctou, a to pre
mimoriadny vzťah k Božiemu Synovi.
Človeka môže zdvihnúť do pozornosti iných aj pýcha, egoizmus,
násilie. Do pozornosti áno, ale nie k úcte. Ďakujeme Bohu za to, že sme
poznali ľudí, ktorí sú vysoko v našich očiach, lebo ich tam vyniesol
bohabojný spôsob života. Vyznávali hodnoty evanjelia a podľa nich sa snažili
žiť popri svojej ľudskej slabosti.
2.)
Jozef a Mária chránili Ježiša pred Herodesom útekom do cudzej
krajiny.
Evanjeliá
spomínajú, že Jozef prežíval strach. Aj táto črta jeho života nám hovorí, že je
pre nás blízky, lebo sa dostal do situácií, ktoré dôverne poznáme. Nič ľudské
ich neobišlo okrem hriechu. Neboli dišpenzovaní od životných skúšok, ale vždy
dôverovali Bohu. A čo je obdivuhodné, neprestali mu dôverovať ani vtedy,
keď sa ocitli v kritickej, hraničnej situácii.
V zmätku a zhone tohto sveta sa učme dôverovať
Bohu. V zmätku politického, spoločenského života, v zmätkoch osobného
hľadania hodnôt sa učme dôverovať Bohu. To isté sa týka zhonu ako životného
štýlu. Hľadajme Boha, ktorý na Vianoce zostúpil z neba ako Darca pravého
pokoja. Zmätok v živote a zhon položme k jasliam betlehemského
Dieťaťa.
3.)
Jozef s Máriou zútulnili maštaľ v Betleheme.
Ako
vieme, maštaľ bola jedinou schodnou cestou pre rodinku z Nazareta. Nebola
veľmi vábivá, ale inej možnosti nebolo. Novorodenec Ježiš a Mária s Jozefom
urobili túto jaskyňu útulnou. Tam prijali pastierov a neskôr aj mudrcov.
Betlehem sa stal útulným pre každého, kto úprimne hľadá Boha. Každé miesto, kde
sa vo mne narodil Boh, je pre mňa útulným.
Sú ľudia, ktorí dokážu urobiť zo svojho života útulok pre
svojich najbližších. Najmä matky to vedia. Pre každého majú otvorené srdce.
Ďakujme Pánovi za to, že na svojej ceste života sme stretli ľudí s otvoreným
srdcom. Až s odstupom času sa nám premietnu niektoré prvky ľudskosti,
prajnosti, obetavosti, ktoré sme od najbližších skúsili. Nedá sa opísať, ako
nám zútulnili život a vybavili nás do života ponukami čností. Za všetko
patrí vďaka Bohu, ktorý nám posiela do života takéto opory.
Sviatky narodenia Božieho Syna nech sú pre nás povzbudením k tomu,
aby sme žili ako tí, ktorí sú zrodení pre nebo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára