Možno ste niektorí sledovali polnočnú sv. omšu pápeža Leva XIV. z baziliky sv. Petra. Ak áno, boli ste svedkami realizácie peknej myšlienky. Na úvod sv.omše odhalil Sv. Otec závoj zo sošky Jezuliatka, ktorá sa nachádzala pod oltárom. Po skončení evanjelia, premiestnili knihu Sv. Písma nad sošku Jezuliatka. Komentátor uviedol tento obraz slovami-Slovo sa telom stalo. Slovo, ktoré symbolizuje Biblia, sa stalo telom v podobe novorodenca Ježiša z Nazareta. A tak Evanjeliár a soška Jezuliatka patria k sebe. Pekná symbolika a námet na rozjímanie.
Slovo sa telom stalo. S výrazom telo sa nám spájajú rôzne asociácie. Predložme niektoré z nich.
1.,Kult tela. O čo ide? Jednoducho povedané-rozhodujúce je to, ako kto vizerá navonok. V dnešnej dobe je to v istých kruhoch spoločnosti podstatné kritérium, podľa ktorého sa človek posudzuje. Iné kritéria sú až druhoradé alebo vôbec neexistujú. Ľudia sú dnes schopní podstúpiť drastické zákroky, aby reprezentovali vyššie uvedené kritérium.
Aj kresťan vyznáva kult tela. Ale nie na spôsob zmýšľania tohto sveta. Ide o kult Božieho tela. Je to dôležitý prostriedok duchovného rastu. Kult Božieho tela vychádza z myšlienky, podľa ktorej je v eucharistii koncentrované najväčšie duchovné dobro Cirkvi, lebo eucharistia, to je sám Kristus, Boží Syn. Cirkev nám veľmi odporúča pestovať tento kult, lebo je kritériom pre dosiahnutie večného života. Pestujeme kult Božieho tela a to aj napriek tomu, že Baránkovo telo "nemá podoby ani krásy", lebo je poznačené krutým mučením /Iz 53,2/. Boží kult eucharistie nepestujeme podľa vzoru fyzickej vizáže Ježiša Krista, ale preto, že môžeme s úžitkom prijímať pokrm spásy a klaňať sa mu.
2.,Držať si niečo alebo niekoho od tela. Najmä vtedy, keď niekomu nedôverujeme alebo máme s niekým zlé skúsenosti. Ide o určitú zásadu, ktorá nás napomína, aby sme boli opatrní a nedôverovali hneď každému.
Ak si kresťan drží eucharistický kult od tela, ak sa mu vyhýba a ignoruje ho, potom je malá pravdepodobnosť, že si dokáže držať od tela zlo a hriech. V eucharistii, totiž, máme veľkú posilu, ktorá nám dá dostatok síl na to, aby sme sa držali štýlom života mimo sféru hriechu. Čím bližší máme vzťah ku kultu Božieho tela, tým ráznejšie dokážeme vystúpiť proti akémukoľvek zlo v pozemskom živote.
3.,Pred Vianocami som počul krátku, ale výstižnú charakteristiku istého človeka. Ktosi o ňom povedal, že je stelesnením trpezlivosti. Vždy, keď sa nám zapáči niektorá dobrá vlastnosť, snažíme sa nájsť niekoho, kto je jej nositeľom. Vtedy ju ľahšie pochopíme a stane sa pre nás schodnejšou tak, aby sme si ju aj my osvojili.
Kto hľadá Boha na svoje pozemskej púti, môže objaviť Ježiša z Nazareta, ktorý je stelesnením pravého Boha, lebo je Božím Synom. Aj tu platí vianočná myšlienka, podľa ktorej sa Slovo telom stalo. Stačí sa pozrieť do jaslí, kde dočasne uložili malé betlehemské Dieťa ale aj na kríž , kam ho "uložili", ako sa mylne mučitelia domnievali, navždy. On je stelesnením všetkého, po čom túžime v hĺbke svojho srdca, lebo svet tieto hlboké ambície človeka naplniť nedokáže. Objavme svoju životnú úlohu v tom, že chceme byť stelesnením hľadania Boha, ale aj stelesnením človeka, pre ktorého je evanjelium životným programom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára