Boh s nami

 

„No, nech je Boh s tebou!“ Táto veta sa občas objaví v našom slovníku. Napríklad vtedy, keď nejaký človek hovorí o zložitej situácii, v ktorej sa ocitol. Druhý ho počúva a akoby na útechu mu adresuje práve toto: „Nech je Boh s tebou!“ Ide skôr o prejav pesimizmu a bezradnosti nad vypočutou situáciou.

          Vianočné sviatky sú radostnými sviatkami narodenia Božieho Syna. Liturgia nám prináša aj jeho titul – Emanuel, t. j. Boh s nami. Na rozdiel od úvodného výjavu zo života má toto zvolanie – Boh s nami – radostný obsah. Na Vianoce sa vždy, stále a stále uisťujeme, že Boh je s nami, lebo on je očakávaný Emanuel. Akým spôsobom je Kristus s nami?

1.)       Sv. Otec Ján Pavol II. vo svojej vianočnej homílii povedal: „Ak hľadáš šťastie, tak vedz, že ono má konkrétne meno a tvár. Je to Ježiš z Nazareta.“

Tým chcel povedať, že Boh sa k nám sklonil v hmatateľnej podobe. Jeho súčasníci sa ho dotýkali a komunikovali s ním priamym spôsobom. Sám Ježiš tento stav vyjadril slovami: „Božie kráľovstvo je medzi vami.“ Nemusíme túžiť po tom, aby sme mali extatické stavy, aby sme levitovali či túžili po iných dimenziách života. Žijeme v dobe inovatívnych procesov a materiálov. Tento trend radikálne postupuje a vchádza do života každého človeka. Nehľadajme inovatívne novú verziu Boha. Radšej inovujme svoj prístup a cestu k nemu. Stále však bude platiť, že najpriamejšími cestami k nemu sú cesty pokánia a modlitby. Aj v čase najinovatívnejších inovácií zostanú tieto tradičné spôsoby na vrchole rebríčka úprimného hľadania Boha.

 

2.)       Vianoce nám hlásajú paradoxnú myšlienku – Mesiáš sa narodil v maštali.

Väčší paradox snáď v živote ani nenájdeme. Darmo by sme ho hľadali v nejakej reprezentačnej miestnosti. Nájdeme ho v studenej jaskyni. Kto by hľadal Boha v studenej jaskyni? Židia si takého Mesiáša predstaviť nevedeli. Ani my nie, keby sme nepoznali pozadie.

          Zrejme je veľa ľudí, ktorí by nám povedali, že tam, kde žijú alebo pracujú, Boha niet. Je to tam príliš duchovne studené a pripomína to betlehemskú maštaľ. Možno sa veci majú tak, že až s tebou,
do studenej až mrazivej jaskyne pracovných alebo iných vzťahov vstúpi Mesiáš. Si tam preto, aby Pán cez teba naznačil, že je Emanuel aj pre tých, ktorí majú srdcia ako studenú maštaľ. On sa takého chladu nezľakne, lebo už má za sebou chladný Betlehem a studenú Kalváriu. On nás posmeľuje, aby sme do ťažkých vzťahov vstúpili s jeho láskou, ktorá zapaľuje a podnecuje.

 

3.)       V novinách som čítal vianočný príspevok s názvom: Všemocný nemohúci.

Ďalší paradox: Všemohúci Boh leží bezmocný na sene v jasliach. A ešte nemohúcejší je na Kalvárii. Ale na scénu prichádzajú dve vzácne osoby, ktoré zahalili jeho bezmocnosť – jeho Matka, Mária a Veronika. Prvá, Mária,  zahalila jeho novorodenecké údy do plienok. Niečo podobné spravila Veronika, lebo jeho umučenú tvár zahalila kúskom látky, ktorý mala k dispozícii.

          Emanuel je tam, kde treba biedneho človeka zahaliť, obliecť
do skutočných šiat alebo do ľudskej dôstojnosti. Vždy treba niekoho zaodieť, povzniesť na duši, postarať sa o niekoho. Aj všemocní tohto sveta bývajú nemohúci, lebo ani ich neobchádzajú starosti, problémy, choroby. Aj oni zažívajú trýzeň duše, ktorá sa domáha Boha a slobody v ňom. Byť nablízku znamená stať sa Emanuelom, ktorý bdie a modlí sa.

          Aspoň v duchu môžeme sprevádzať blížneho slovami: Nech je Boh s tebou! Možno iným spôsobom pomôcť nedokážeme, ale túto krátku invokáciu môžeme vyslať k nebu kedykoľvek. Takto môžeme sprevádzať mnohých. Môžeme sa o to pokúsiť, veď Pán chce sprevádzať všetkých, lebo on je Emanuel pre všetkých.