Nedávno vyhlásili výsledky ankety Slovenka roka. Ocenené boli viaceré osobnosti v rôznych kategóriách. Víťazkou sa stala renomovaná vedkyňa, ktorá má za sebou viaceré ocenenia a profesionálne úspechy. O.i. ma zaujala aj táto veta, ktorú vyslovila:"V škole som nemala vždy samé jednotky, ale cieľavedomou činnosťou som sa prepracovala tam, kde som teraz".
Pred sebou máme apoštolské kniežatá sv. Petra a Pavla. Poznáme ich životné príbehy a nedali by sme im vždy samé jednotky vo vzťahu ku Kristovi /napokon, kto z nás si ich zaslúži?!/. Vieme, Peter sklamal a zradil svojho Učiteľa a Pavol bol až vášnivým prenasledovateľom kresťanstva. No potom, ako vyzreli a dorástli do svojej služby ohlasovateľov evanjelia, už si zaslúžia iba vysoké ocenenie.
Prečo si zaslúžia najvyššie ocenenie v službe Božieho kráľovstva?
1.,Peter sa musel narovnať a Pavol padnúť. Peter sa musel narovnať, lebo bol neustále sklonený nad sieťami a rybolovom. Musel sa vystrieť a poobzerať sa okolo, aby videl a vnímal väčší svet ako iba morské prostredie, v ktorom strávil podstatnú časť svojho života. Peter sa musel vystrieť a poobzerať, aby si uvedomil, že bude poslaný do sveta ohlasovať evanjelium.
Pavol naopak. Musel padnúť z výšky svojho koňa na zem a to tesne pred Damaškom, lebo až tam ho hnala nenávisť voči kresťanom. Musel sa naučiť pokore a zo zeme vnímať tých, ktorí boli najmenší, utláčaní a gniavení neprajnosťou doby až k zemi. Musel sa to naučiť, lebo najmä im bolo adresované poslstvo spásy.
Cesty obidvoch apoštolov ku Kristovi boli síce rozdielne a svojim spôsobom protichodné, ale každý z nich sa s Kristom stretol a prijal poverenie na ohlasovanie evanjelia.
Každý z nás musí niečo so sebou urobiť v spôsobe zmeny zmýšľania a prehodnotenia života, aby sa mohol účinne chopiť služby evanelia. Niekedy sa žiada, aby sme sa narovnali /ako Peter/ a nadobudli zdravé sebavedomie kresťana. Inokedy sa od nás čaká, že padneme na kolená /ako Pavol/ a tak budeme prosiť Boha , lebo pokora pristane aj najschopnejšiemu človeku.
2.,Skôr, ako boli obidvaja pripravení vykročiť do sveta s posolstvom evanjelia, museli absolvovať a obstáť v tzv. domácom kole. Ako sa to prejavilo? Po zatknutí Pána Ježiša sa Peter inkognito zdržiaval v prítmí veľkňazovho domu. A bol nemilosrdne usvedčený: "Aj ty si z jeho učeníkov!". A nepomohlo mu ani to, že sa voči tomuto odhaleniu rezolútne ohradil.
Pavol bol v inej situácii. Keď sa prví kresťania dozvedeli, že sa zo Šavla stáva človek, ktorého Boh označil svojou pečaťou učeníka, preľakli sa a divili sa: "Tento, ktorý nás prenasledoval, má byť teraz našim spolubratom v službe evanjelia?".
Byť Ježišovým učeníkom znamená byť prezradený a spoznaný aj v prostredí, ktoré nezdieľa slávu Božieho kráľovstva. Byť Pánovým učeníkom znamená pretrpieť spochybňovanie aj vo vlastných radoch, lebo všade sa môžeme stretnúť so závisťou, nezdravou rivalitou či podkopávaním nôh. Všetci musíme z času na čas zdolať neprajnosti prostredia, lebo ani náš Učiteľ nebol v tomto výnimkou.
3., Pomaly si zvykáme na to, že sa mení klíma. Prichádzajú zmeny, na ktoré sme neboli zvyknutí. Kdesi sa stalo, že počas búrky sa prihnal silný vietor a oprel sa do veľkého stromu takou silou, že ho vyvrátil aj s koreňami. Ľudia sa potom chodili na ten jav pozerať a obdivovať to, čo sa stalo. Všetci sa čudovali ako mohol vietor tak poľahky vyvrátiť strom s veľkými koreňmi...
Na sviatok Sv. Petra a Pavla obdivujeme silu koreňov Cirkvi a evanjelia. Koľkí ich chceli vyvrátiť?! Nepodarí sa to, lebo oni sú výsledkom Ježišovej krvavej spásonosnej obety na Kalvárii a sú poznačené aj krvavým svedectvom mučeníctva apoštolských kniežat a iných svedkov Cirkvi. Nechceme tieto mohutné korene iba obdivovať a chváliť sa nimi. Chceme ich aj chrániť a pokračovať v svedectve života tak, ako keby sme ich mali tvoriť a zakladať práve teraz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára