Mnohí z nás by si priali, aby sa určité veci stali v momente akoby v jedne sekunde. Prajeme si napr. aby čakárne v sídlach rôznych inštitúcii boli prázdne. Nemuseli by sme dlho čakať a svoje záležitosti by sme vybavili raz dva. Ale, nejde to! Mnohí rodičia by si priali, aby ich deti dorástli do stavu zodpovedného konania čo najskôr, lebo v skutočnosti ide o proces, ktorý je dlhodobý. V sekunde sa tak nestane.
Evanjelium nám prinieslo Ježišovu výzvu:"Buďte dokonalí ,ako je dokonalý váš nebeský Otec" /Mt 5, 48/. Pripadá nám to ako niečo , čo sa má stať v okamihu, v sekunde. Ježiš však nechce, aby sme boli dokonalí v jednom momente, lebo ide o proces, ktorý trvá celý život. On nás chce vyzvať, aby sme na dennej báze na svojej dokonalosti pracovali a túto myšlienku neopúšťali.
Ako máme túto myšlienku realizovať?
1.,V súčasnosti ľudia veľmi dbajú o kultúru prostredia, v ktorom žijú, pracujú alebo vykonávajú nejaké aktivity. Pozornosť venujú životnému prostrediu, do popradia sa dostáva príroda a všetko, čo s ňou súvisí, všetko musí mať takmer ideálny vzhľad a má zodpovedať aj estetickým prvkom. Určite je to správne.
Nezabúdajme, že v popredí nášho záujmu má byť naše vnútro, naše svedomie, ktoré má byť prostredím číslo 1.Ide o prostredie, ktoré má v hierarchii hodnôt prioritu. Kultivovanosť svedomia je základom pre to, aby naše konanie malo pozitívny dosah pre večný život. Našou úlohou je pravidelne nahliadať do svedomia a skúmať naše pohnútky a skutky, ktoré by mali byť v súlade s evanjeliom.
2.,Dokonalosť človeka sa realizuje aj prostredníctvom vzťahu k Bohu.
Každý vodič vie, že existuje tzv. mŕtvy uhol alebo slepé miesto, kam nedovidí. Teda obsahuje všetko, čo je mimo okna a spätných zrkadiel.
Dbajme na to, aby Boh pre nás nemal miesto iba v slepej zóne, ale aby sme svoj vzťah k nemu situovali do viditeľného priestoru. Posuňme vzťah k nemu do osobnejšej roviny, aby nebol príliš umelý, silený alebo iba náhodný. Boh vyžaduje komunikáciu a vzťahuje na seba pozornosť, nechce zostať nevšímaným, či marginalizovaným. Pestovanie osobnejšieho kontaktu s Bohom vytvára priestor na to, aby prúdenie milosti z hora nebolo ničím hatené.
A rovnako aj rovina služby a obety v prospech blížneho má mať svoje miesto mimo zorného uhla nevideného. Príležitosti nadobudnúť si zásluhy za obetavú službu sa nám núkajú vo viditeľnom uhle, lebo na svete je prebytok akejkoľvek ľudskej biedy . Srdce človeka má schopnosť ju spoznať skôr a do hĺbky na rozdiel od rôznych technických možnosti, ktoré nám umožňujú prekonávať rôzne mŕtve uhly.
3.,O našej dokonalosti pred Bohom vypovedá aj naša ochota reprezentovať Ježiš Krista. Sv. Ján apoštol napísal:"My sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. Kto vyzná: Ježiš je Boží Syn , ostáva v ňom Boh a on v Bohu. /1 Jn 4, 14-15/.
Je dôležité, aby sme mali vôľu žiť tak, aby v nás Boh zostával a to aj napriek tomu, že sme hriešni ľudia. A možno práve preto, že sme slabí, potrebujeme vedieť a uveriť, že Boh je s nami. Uisťuje nás o tom každá liturgia sv. omše, kedy kňaz pozraví ľud slovami-Pán s vami! Nejde iba o liturgickú rubriku, ale o posvätný odkaz pre tých, ktorí sa Božej blízkosti dožadujú a chcú z nej ťažiť rozmanité dobrodenia. Veľkým svedectvom viery je to, keď život konkrétneho človeka oslovuje iných tak, že vidia v ňom prítomnosť Krista. Ide tu o vrcholy, ktoré smerujú k dokonalosti. Ideálom pre nás je sv. Pavol , ktorý nám na povzbudemie napísal:"Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus" /Gal 2,20/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára