Mnohí z nás sledovali
niekoľko dní po sebe Sv. Otca Leva XIV. na jeho apoštolskej ceste v Španielsku.
Bola zaujímavá a podnetná. Pápež pricestoval aj na Kanárske ostrovy, kde
sa stretol s migrantmi. Vypočul si svedectvá niektorých z nich a sám
sa im aj prihovoril. Zo svedectva obidvoch stránok vyplynulo, že migranti majú
pred sebou minimálne dve prekážky: nevyspytateľné more a prekážky ľudského
srdca. Sám Sv. Otec zdôraznil, že najťažšie prekážky v živote nie sú z kameňa.
Tými najťažšími sú kamenné ľudské srdcia. Jeden z migrantov sa vyjadril,
že po nástrahách, ktoré mu pripravilo more, mal túžbu objaviť v novej vlasti
lásku, mier a príležitosť.
V mesiaci
jún vstupujú do vinice Pánovej noví pracovníci. Majú v sebe niečo z osudu
migrantov. Musia prekonať more rozbúrenej spoločnosti, v ktorej žijeme,
ale aj prekážky ľudských sŕdc, ktoré sú dnes opatrné voči autoritám. Napriek
tomu chcú slúžiť, hoci nepotrebujú pôsobiť v novej vlasti ako migranti,
ale predsa len chcú hlásať novú vlasť, ktorú predstavuje Kristovo kráľovstvo. Čo
prinášajú a čo očakávajú?
1.) Prichádzajú z pozície lásky.
Skrze svoje povolanie
prichádzajú objatí Ježišovou láskou. Povolanie duchovného stavu sa ani nezaobíde,
ani nevznikne bez Božej lásky. A každé povolanie je povolané, aby prejavy
tejto lásky odovzdalo v priestore svojej služby. Výsledok môže spočívať v skúsenosti
kolobehu Božej lásky, ktorá posväcuje celý svet. Od tohto bodu sa odvíjajú
slová žalmistu: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.“
Bez Ježišovej lásky nie sú povolania, ani ich realizácia,
ba ani otvorené srdcia, ktoré majú prijímať ovocie kňazského povolania.
2.)
Povolanie súvisí s mierom a pokojom.
Ježiš sa prihovára
učeníkom a svojim nasledovníkom tak, že prináša pokoj. No dodáva, že
neprináša taký pokoj, aby dáva svet, ale prináša Boží pokoj. Tvorcovia
pozemského mieru a pokoja nemajú vždy krištáľovo čisté úmysly. Často si
kladú koristnícke podmienky, lebo chcú z biedy človeka niečo vyťažiť. Tzv.
tvorcovia pokoja hovoria, že chcú zabezpečiť pokoj, ale v prvom rade im
ide o zabezpečenie svojich istôt. Tí, ktorí prijmú Pánovo volanie, dávajú
sa do služieb Božieho pokoja, ktorý chce priniesť pokoj do ľudských duší. Práve
tam sa odohrávajú najväčšie zápasy a konflikty. Človek, ktorý žije v atmosfére
sviatostného života, najmä sviatosti zmierenia, má predpoklad života vo svetle
Ježišovho pokoja. V tejto myšlienke utvrdzuje kňaz veriacich, keď im pri
slávení eucharistie oznamuje a žičí: „Pokoj Pánov nech je vždy s vami!“
A nielen žičí, ale aj jeho pôsobenie a služba majú k tejto myšlienke
smerovať.
3.)
Duchovný pastier potrebuje príležitosť.
Potrebuje príležitosť,
aby vyzýval veriacich, aby nežili svoju vieru iba príležitostne, ale aby ňou
naplnili celý život. Pozýva ich k tomu, aby sa chopili príležitosti a zanechali
prax príležitostnej viery a odhodlali sa k viere, ktorá sprevádza človeka
celý život
až do večnosti. Duchovný pastier, ktorý neprijal kňazstvo príležitostne, ale
navždy, sa domáha toho, aby získal priazeň veriaceho srdca a dostal príležitosť
ohlásiť slovo spásy. Čas kňazských vysviacok je pre nás vítanou príležitosťou
prosiť Pána žatvy, aby dielo spásy získavalo nových a hodnotných služobníkov
oltára. Takých služobníkov, ktorých neodradia ani rozbúrené prejavy
spoločenského života, ani odpor spoločenskej mienky či neistota úprimného
prijatia zo strany Božieho ľudu. Nech ich vedie a posilňuje Boží mandát: „Choďte
a učte všetky národy!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára