Nájsť mŕtveho.

15.októbra 1984 zahynul v Himalájach,pri zostupe z Mt.Everestu slovenský horolezec Jozef Psotka. Nekontrolovateľlne padol a po asi tisícmetrovom páde zostal nehybne ležať. Na druhý deň ho našiel kolega Jozef Just. Zapol vysielačku a do základného tábora poslal správu:"Našiel som ho.Je mŕtvy. Čo mám robiť?" Kedysi mi istý človek povedal,že na výlete v lese objavil mŕtvolu človeka. Celý sa roztriasol. Zrazu sa cítil úplne neistý. Zobral mobil a zavolal domov. Keď manželka zdvihla svoj telefón,povedal jej:"Našiel som mŕtveho.Čo mám robiť?" Myslím si,že keby sme sa ocitli v podobnej situácii,nebolo by nám všetko jedno. Aspoň zo začiatku nie. Svätý biskup a mučeník Ignác Antiochijský napísal Rimanom:"..hľadám toho,ktorý za nás zomrel"/LH IV,s.1566/. Teší sa uprostred súžení a väzenia,že objavil Mŕtveho,ktorý však vstal z mŕtvych...Evidentne nie je v takej situácii,žeby nevedel,co má robiť...Práve naopak. Vo svojom liste ďalej píše:"Už nechcem žiť,ako žijú ľudia". Kto na svojej životnej púti nájde toho,ktorý zomrel na Kalvárii a vstal z mŕtvych,nikdy nebude mať problém so svojim životom. Práve ho našiel. Ani sa nedá spočítať,koľkých ľudí stretneme v živote,o ktorých platí,že sú mŕtvi. Duchovne mŕtvi. Ozveme sa Tomu,ktorý bol mŕtvy tri dni v očiach ľudí a spýtame sa ,čo máme robiť. Možno by niekto očakával Božiu odpoveď vo forme:"nechaj,nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych". Ale najradšej by sme dočkali slov z podobenstva o márnotratnom synovi:"Tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil...". Boh jediný dokáže oživiť,on jediný je pôvodcom fyzického i duchovného života. Mŕtvych,preto vždy zverme jemu. Zosnulých s myšlienkou navždy a blúdiacich,či duchovne mŕtvych,s prosbou o povstanie k pokániu a návratu do Božej rodiny.