Mnohé veci v živote riešime dotykom. Najmä vtedy,keď nám chýbajú slová. Dotyk niekedy vypovie viac ,ako rečnícke umenie. Často sa dotýkame rôznych predmetov,lebo nám pripomínajú darcu,ktorý bol našim priateľom. Dotýkame sa stien objektov,kde sme chodili do školy,prípadne zažili skvelú epizódu života. Ale dotýkame sa aj človeka. Robíme to z obdivu,úcty,ale aj ako prejav uznania,či spolúčasti na jeho dramatických životných situáciách. Presno to robili ľudia,keď sa stretávali s Ježišom. Čítame o tom v evanjeliu/Lk 6,19/. Ľudia sa ho dotýkali,lebo tým dávali na javo svoju vieru. Aj my sa Ježiša dotýkame. Iným spôsobom tu na zemi,inak to bude vo večnosti. Ako sa môžeme dotýkať Ježiša počas pozemského života? 1,Ježiša sa dotýkali cez odev. Božie slovo hovorí,že ľudia boli šťastní,keď sa mohli dotknúťaspoň obruby jeho odevu. Nepotrebovali sa ho dotknúť priamo. Odev sa nám javí ako určitá prekážka,no Pán ten dotyk aj tak cíti a vie o našich úmysloch. Viera niektorých ľudí si zaslúži uznanie,lebo musela prejsť cez rôzne prekážky. Cez prekážky,ktoré boli subjektívne,alebo vonkajšie. Niekedy si musíme dať do poriadku svoje vnútro a tak prijať Krista,inokedy sa musíme vysporiadať s vonkajšími ťažkosťami. Takáto viera má potom ešte väčšiu váhu,ako keby nemusela vôbec bojovať. Každý jeden z nás vie veľa povedať o vnútorných,či vonkajších zápasoch viery. 2,Niektorí ľudia/Tomáš,Mária/,dostali milosť dotknúť sa Ježišových rán. Viera sa,paradoxne,niekedy rodí uprostred rán života. Rany,kríže neznamenajú fatálnu stratu v živote. Práve naopak. Sú zdrojom /znova/objavenia Krista. Viera mnohých ľudí sa prebudila uprostred bolesti,lebo pochopili,že ju musia znášať a spájať s Ježišovým utrpením. Kríže života sú niekedy najväčším zdrojom obnovenia komunikácie s Bohom. Kalvária vlastného života nám ozvára pohľad na tú Ježišovu a to preto,aby sme si uvedomili cenu našej spásy. Utrpením nás Boh,akoby testoval,či tá naša viera je skutočná,alebo iba hraná,slúžiaca ako efekt. 3,Ľudia sú si vedomí toho,že sa ich môže dotknúť Ježišova myšlienka, jeho slovo. Ak sa dotkneme jeho náuky,on nás zato prenesie,akoby do iného sveta. Umožní nám iné videnie situácie,iný zorný uhol pohľadu. Je iné,keď sa na nejaký úkaz pozriete z prízemia a je inou skutočnosťou,keď si tento obraz vychutnáte z výšky. Až z výšky sa dá skutočnosť vychutnať! Prízemný pohľad je často nedostatočný. Netýka sa to iba výšky vyjadrenej v metroch. Väčšinou myslíme na výšku života,ktorú môže sprostredkovať iba viera. Kristus,ako jediný,nám môže ukázať tú najvyššiu panorámu života-večný život. A ukazuje nám ju tak,aby sme po nej zatúžili, a nie tak,aby sme ju iba zdiaľky obdivovali. Ježišovo slovo už mnohých pozdvihlo z prízemia ľudskej biedy do výšky nasledovania Ježiša. Pri strate blízkeho človeka niekedy povieme:dotkol sa ma Boh. Každý dotyk Boha je spásonosný. Bez ohľadu na to,či zacítime bolesť,alebo úľavu. Snažme sa prežiť život tak,aby bol pre nás dotyk s Bohom samozrejmosťou. Tak budeme mať veľkú nádej,že naša životná cesta má jasný,viditeľný cieľ a zmysel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára