Pohľad z výšky je iný,ako pohľad "prízemný". Každý,kto ho zažil,potvrdí,že je to tak. Stačí len vyliezť na nejakú strechu a už vidíme svet z inej perspektívy. No, výraz:pohľad zo strechy ,má aj svoje nelichotivé prívlastky. Koľkokrát sme počuli napr. v škole túto vetu:ty si to videl iba letecky!,alebo:ty to poznáš iba zo strechy! Tým sa chce povedať,že žiak učivu nevenoval dostatočnú pozornosť,že ho iba prelistoval a nešiel pri štúdiu do hĺbky. Veriaci človek vie, že ho modlitba dvíha. Ponúka mu iný pohľad. Človek vtedy dvíha svoje vnútro akoby na strechu sveta. Nejde o pohľad "letecký",taký povrchný,ledabolý,ale o pohľad z nadhľadu do hĺbky. Sv. Pavol píše Filipanom:"Bratia,o nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou,prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu"/Flp 4,6/. Takáto modlitba povznáša nášho ducha,aby objavil Boha a zotrval pri ňom. Pred nedávnom som videl dokumentárny film o strechách sveta. V ostatnej časti priblížili tvorcovia strechy v Los Angeles. V tomto meste je veľmi veľa striech,majú obrovskú rozlohu,a keďže sú väčšinou rovné,dá sa na nich prevádzať čokoľvek.Aj bývať. 1,Na rovné strechy nanášajú bielu farbu. Má odrážať prudkú páľavu slnka. Modlitba prináša, v prenesenom slova zmysle, tento úžitok. Tendencia sveta je spôsobovať takú páľavu na človeka,aby zabudol na to,že je veriaci a ignoroval duchovné hodnoty. Svedkami takejto páľavy nie sme iba v horúcej Kalifornii,ale všade okolo nás. Nenechajme sa spáliť mienkou,že viera strpčuje život a zbytočne ho komplikuje. Práve naopak-opakujme si neustále:som veriaci človek a nie taký,akého ma chce mať svet. Chcem byť taký,akého ma chce mať Boh. 2,Strechy LA poslúžili mnohým generáciam mladých ľudí,aby sa tam uchýlili a skryli pred zákonom. No pre mnohých toto miesto znamenalo pocit slobody. Utiekli z domu alebo zo školy a tam sa na chvíľu tešili zo slobody. Modlitba robí človeka slobodným. Nič mu nebráni,aby rozprával s Bohom a predniesol mu svoje záležitosti. Momentálne sa cítime dosť neslobodní,najmä fyzicky. Po vplyvom koronavírusu žijeme s rôznymi obmedzeniami. Keď sa nedokážeme obmedzovať v istých veciach dobrovoľne,tak sa to učíme cez rôzne nariadenia krízových štábov a to v čase pandémie. Modlitba nemá byť útekom mimo život,ale príležitosťou prežiť s Bohom slobodu spojenia dvoch sŕdc-toho Ježišovho a nášho. Ide o možnosť presvedčiť sa,že tĺču na rovnakej vlne a tomuto pocitu slobody sa nič nevyrovná. 3,Na strechách LA cvičia rôzni umelci svoje diela. Až potom,keď sú spokojní,idú na verejnosť a maľujú na ostro. V modlitbe prevádzame akoby nácvik na budúcnosť. Premietame si nielen minulosť,aby sme bilancovali,ale hľadíme dopredu,aby sme sa naladili na Božiu nôtu a tak konali. V modlitbe sa nám dostáva inšpirácia pre konanie dobra,myšlienka ako žiť dokonalejším životom podľa evanjelia a hlavne dar pokoja,aby sme zvládli životné nástrahy. Týmto zamestnávajme svoju myseľ v modlitbe. Ona je nielen atmosférou trúchlenia,ale hlavne radostným podujatím na ktorom prežívame preddavok spojenia s našim Stvoriteľom. Maľujme svoje sny a plány pred Bohom,ale tak,aby neboli iba bezduchým rojčením,ale snahou o praktizovanie zásad Božieho kráľovstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára