ŽIVOT S COVID 19

 

 

Prednedávnom  som sledoval zaujímavý dokumentárny film z prostredia egyptských pyramíd. Vystúpil v ňom jeden z odborníkov – egyptológov – a detailne popisoval princípy výstavby pyramíd. Vysvetľoval, že spodná časť je rozlohou najväčšia platňa pyramídy, na nej je postavená menšia, na nej ešte menšia a celkom hore je útvar, ktorý pripomína ihlan. Starí Egypťania si podľa egyptológa mysleli, že týmto ihlanom „prepichnú nebesia“, a takto sa dostanú ku svojim božstvám.

            Pripomína nám to zmýšľanie a život dnešného človeka, ktorý je sebavedomý a hrdý
na to, čo dokáže. Myslí si, že sa vyrovná Bohu, že „prepichne nebesia“ až priamo k Božiemu trónu a pyšne poukáže na svoje dielo. Táto iniciatíva sa vždy v histórii ukázala
ako nebezpečná a v konečnom dôsledku sa postavila proti človeku. Názorným príkladom je príchod pandémie COVID 19. Spomalil sa život na Zemi, oklieštili sa ľudské aktivity, limitovali sa ľudské úsilia. Zasiahlo to ekonomickú stránku života. Pyramída ľudského umu a fortieľa znova raz neprepichla nebesia... Čo si odnášame z tohto zvláštneho obdobia
v 21. storočí?

 

1.)    Semafor

 

Nemyslíme teraz na ten, ktorý nájdeme na križovatkách ciest oznamujúci, čo je dovolené a čo nie je. Podľa neho sa riadi celá krajina. Pripomína nám to Boží zámer,
podľa ktorého sa niečo smie, teda – je to v súlade s Božou vôľou, ale niečo je aj Bohom zakázané, lebo je to namierené proti nemu.

 

Žltá farba

Žltá farba na semafore znamená: „Daj pozor!“ Prípadne: „Pozri sa pod nohy!
Či: „Kontroluj sa!“ A napokon: „Prehodnoť!“

V žltej farbe farebného spektra vidíme akoby nás Boh upozorňoval, že musíme precitnúť a položiť dôraz na to, ako žijeme. Ľudia stojaci pod semaforom pri žltej farbe zbystria pozornosť. Nemôžu „zaspať“ a premeškať vhodnú chvíľu. Nesmieme si dovoliť zaspať a premeškať situácie, v ktorých nám Boh preukazuje svoju milosť a svoju priazeň. Žltá farba vyvoláva v človekovi pozornosť a sústredenie.

 

 

Zelená farba

Je plná nádeje a dôvery. Cez ňu akoby sa prihováral sám Kristus a povzbudzoval nás k hľadaniu Boha.

Na jednej strane nás napĺňali skepsou zatvorené kostoly, žaloby na tých, ktorí slúžili sv. omše pre spoločenstvo, prípadne veľké polemiky, ba až napätie
medzi veriacimi ohľadom spôsobu prijímania eucharistie. Na jazyk či do dlane? Na druhej strane sme sa presvedčili, že „zelenú“ bude mať stále modlitba a obeta. Tieto prvky nikdy nestratia nič zo svojej aktuálnosti. Nedeformujú sa ani vtedy, keď zúri COVID 19,
ba ani vtedy, keď príde vojnový konflikt, a už vôbec nie vtedy, keď je v spoločnosti relatívne pokojná atmosféra.

 

Červená farba

Vystavuje „stopku“. Oznamuje: „Zastav sa! Popremýšľaj! Zájdi mysľou do hĺbky, nezostaň na povrchu!“

V posledných mesiacoch sme sa veľa dozvedeli o rôznej forme zločinnosti
na Slovensku. Akoby z útrob zeme vyšli na povrch rôzne ekonomické machinácie jednotlivcov alebo skupín, nespravodlivosti spôsobené justíciou, prípadne korupčné aféry dotýkajúce sa popredných členov rôznych rezortov. Z tohto bahna akoby vykvitol zlovestný a škodlivý kvet – COVID 19 a otrávil bežný život človeka. Jediná cesta návratu a očistenia spočíva v tom, že sa pôjde do hĺbky pokánia, sebareflexie a nápravy života. Toto smutné obdobie nech je pre nás varovaním, aby sme nezabudli vždy zdôrazňovať hĺbku čnosti a charakteru a zanechali priepasť zloby a hriechu. Tieto udalosti nás vedú k tomu, aby sme sa neuspokojili s plytkosťou života.

 

2.)    Ako starý herec

 

Rád sledujem dokumentárne filmy, ktoré sa zaoberajú históriou. Ktorýsi historik opisoval starobylý kostol a povedal: „On je ako starý herec. Už nehrá, ale neustále túži
po potlesku, lebo je na to zvyknutý.“

Mali by sme sa rozlúčiť so starým spôsobom života. Už nechceme žiť podľa starých skrachovaných osnov.  Evanjelium je ako starý herec. Má síce už 2000 rokov, ale nestratilo nič zo svojej hĺbky a zo svojej pravdivej podstaty. Stále túži po tom, aby si ho ľudia všimli a ocenili jeho nadčasovú hodnotu. Paradoxne, toto „staré“ evanjelium je základom nového poňatia života. Vyjadril to už starozákonný prorok Izaiáš (Iz 43, 19): „Ja, ja som Pán
a okrem mňa niet spasiteľa.“

Evanjelium si zaslúži od nás potlesk, uznanie a chválu. Vždy sa bude usilovať o priazeň nových a nových generácií. Situácia pandémie nám napriek všetkému pomohla objaviť význam Božieho Slova nielen v liturgii, ale aj v bežnej praxi života.

 

3.)    Billy Joel

 

Ide o amerického hudobného skladateľa a rockového speváka. Roky nekoncertoval,
no potom ho raz pozvali organizátori istého benefičného koncertu. Bol to koncert po rokoch. Pri premiére si jeho spoluúčinkujúci na pódiu všimli, že keď ukázali videoprojekciu, spevák zhíkol: „Božemôj!“ Keď ho po koncerte vyzvali, aby skomentoval túto reakciu, povedal: „Keď som uvidel na obrazovke svoj obraz, zistil som, že vyzerám presne ako môj otec. Prekvapila ma skoro identická podoba s mojím otcom, ktorý takto vyzeral v staršom veku. Prišiel som na to, že sa svojmu otcovi podobám viac ako inokedy.“

U sv. Jána čítame (Jn 14, 8 – 9): „Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca, a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: „Ukáž nám Otca?!“

V životných skúškach a v utrpení sa najviac podobáme na Ježiša, Božieho Syna. Mnohí z nás v živote neraz zhíkli, že sa svojím utrpením podobajú tomu Kristovmu. Málokedy sa vytvorí súlad medzi človekom a Ježišom ako v ťažkostiach a krížoch života.
Aj tu sa žiada citovať sv. Jána (1 Jn, 3, 2): „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“

Život v atmosfére pandémie nie je jednoduchý. Obmedzila náš pohyb,
ale možno zbystrila nášho ducha, našu myseľ až do takej miery, že sme konečne objavili pravdu, podľa ktorej sme Božími deťmi. Boh ukázal, že nás nekonečne miluje – veď aj jeho Syn je Bohočlovek. Ak sme podobní Božiemu Synovi, tak potom aj konajme podľa tejto podobnosti do hĺbky svojho života.