Všetci sa zhodneme na tom, že zmeny patria do života.
Chtiac-nechtiac sa s niektorými musíme vyrovnať. Predstavme si len
situáciu na pracovisku. Počujeme, ako niekto povie: „Budú zmeny.“ Môžu byť
personálne alebo aj iného charakteru.
V istom
americkom filme bola scéna, v ktorej vystupoval väzeň. Bol odsúdený za
svoje zločiny na dlhé roky. Po čase dostal možnosť skrátenia trestu. Predstúpil
pred komisiu, ktorá mala jeho situáciu posúdiť. Okrem iných dostal aj takúto
otázku: „Myslíte si, že ste sa zmenili, že sa z Vás stal iný človek?“
Niektoré
zmeny v živote človeka sú potrebné. Napríklad pre jeho telesné i duševné
zdravie. Sú však aj zmeny, ktoré urobí človek na základe mylného posúdenia
situácie.
V istej
rodine nastala dramatická situácia. Otec nechal manželku a svoje deti a odišiel.
Keď sa ho niekto spýtal, prečo to urobil, odpovedal: „Potreboval som zmenu.“
Takáto forma zmeny vychádza z nesprávneho princípu. Namiesto toho, aby
urobil zmenu vo svojom vnútri, chcel realizovať zmenu okolo seba. O zmenách
v živote by sa dalo ešte veľa povedať.
Liturgia nám
pripomína myšlienku príchodu Božieho Ducha. Väčšine z nás príde na myseľ
takáto myšlienka – Duch Svätý prináša zmenu. Od jeho pôsobenia očakávame zmenu
vo svojom živote. Túto myšlienku vyjadril sv. biskup Cyril Alexandrijský týmito
slovami: „Bolo však naskrze potrebné, ....aby sme sa zriekli svojho života,
zmenili ho na iný a začali žiť novým, nábožným životom. A to nebolo
možné inak, ako účasťou na Svätom Duchu.“ (LH)
Aké sú
najdôležitejšie zmeny, ktoré môže Boží Duch priniesť?
1.) Cyril Alexandrijský píše: „Veď on (Duch Svätý) ľahko prenáša od záujmu o pozemské
veci k pohľadu na to, čo je v nebesiach.“ (LH)
Istá rodina bývala v jednom byte
dlhé roky. Po čase sa rozhodli presťahovať. Ocitli sa na druhom konci mesta.
Známi sa ich pýtali, či pociťujú nejakú zmenu. Odpoveď bola prozaická. V starom
byte mali monotónny výhľad. Z každého okna videli iba tmavú sivú múrov
susedných bytových domov. Nič iné, iba tento obmedzujúci pohľad. Teraz, keď sú
v novom, vidia slobodnejší svet. Ide o pohľad do prírody, do lesa,
teda pohľad slobody, voľnosti.
Mnohí ľudia robia chybu v tom, že majú
jeden jediný pohľad, a to pohľad na materiálny svet. Nič iné nevidia, iba
stereotyp zháňania sa za hmotnými dobrami. Tak veľmi im chýba pohľad slobody.
Veľkú výhodu majú veriaci, ktorí vstupujú do chrámu a naskytne sa im iný
pohľad. Pohľad slobody a lásky. Ide o pohľad na trpiaceho Krista,
ktorý sa obetoval za všetkých ľudí. Ovocím jeho obety je naše vykúpenie. Pokrm
jeho Tela Slova, ktorý spočinul na oltári, je prejavom jeho neustálej
prítomnosti v našom živote. Nedokážeme celkom doceniť tento vyvažujúci
pohľad, ktorý odvracia našu pozornosť od otrockého nazerania na materiálne
hodnoty a privádza nás k pohľadu k hodnotám, ktoré vedú do
večnosti.
2.) Boží Duch, povedané slovami Cyrila Alexandrijského, nás prenáša: „...od zbabelej
ustrašenosti k odvážnej a ušľachtilej sile ducha.“ (LH)
Potvrdzujú to aj slová evanjelia.
Ježišovi učeníci boli najprv: „...zo strachu pred Židmi zhromaždení za
zatvorenými dverami...“ (Jn 20, 19) Po zoslaní Ducha Svätého striasli zo seba
akýkoľvek strach a stali sa odvážnymi hlásateľmi evanjelia.
Z histórie vieme, že v minulosti
mali niektoré národy, resp. kultúry, pripravené rôzne testy odvahy pre svojich
príslušníkov. Niektoré z nich boli aj drastické, pri ktorých išlo o prežitie.
Naším cieľom nie je ich nasledovanie. Najdôležitejším testom odvahy je
schopnosť pozrieť sa Bohu do tváre aj napriek tomu, že náš život je plný
hriešnosti. Je veľa ľudí, ktorí toto nedokážu. Rôznym spôsobom pred Bohom
uhýbajú, schovávajú sa, utekajú. Počas rokov svojho života nedokážu nájsť
odvahu. Tí, ktorí sa k tomuto kroku odhodlajú a majú úmysel
vysporiadať sa s Bohom, neprídu o potechu, ktorú im Boh poskytne.
Človek, ktorý nájde odvahu
vysporiadať sa s hriechom pred Bohom, dostáva zvláštne dary Ducha, ktoré
mu dodajú odvahu vyznávať vieru pred ľuďmi. Môžeme konštatovať, že medzi nami
je dosť odvážnych ľudí, ktorí hriech zavrhujú napriek tomu, že svet ho
bagatelizuje, zosmiešňuje, ba priam neutralizuje.
3.) Boží Duch spôsobuje dôležitú zmenu; od čias jeho zoslania všetci ľudia
dobrej vôle Bohu porozumeli.
Spoznali Boží jazyk. Podstatná zmena
spočíva v tom, že v minulosti sa Boh prihováral ako keby iba jednému
národu – vyvolenému židovskému. Od čias Turíc nastáva zmena, ktorá sa dá
vyjadriť týmito slovami: „My, Parti, Médi, Elámčania, obyvatelia Mezopotámie,
Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie....počujeme ich (apoštolov) vo
svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ (Sk 2, 1 – 11)
Celý svet má
dnes možnosť porozumieť Božiemu jazyku. Existuje viacero dôvodov, prečo si
ľudia nerozumejú. Napríklad preto, že niekto nerozpráva jazykom iného človeka,
príp. preto, že reč jedného je ťažká a nezrozumiteľná. Je to i preto,
že každý rozpráva iba zo svojho uhla pohľadu. Božia reč je od čias Turíc
zrozumiteľná a spočíva v tomto podstatnom posolstve. Boh miluje
človeka, má pripravený preňho večný život a Ježiš Kristus je jediný
Mesiáš, ktorý nám môže sprostredkovať milosti tohto večného života.
Človek
nemusí detailne rozumieť všetkým pravdám viery, aj keď je povinný sa v nich
vzdelávať. Dôležité však je, aby pochopil Boží zámer spásy. Boh chce, aby
všetci ľudia boli spasení. Boh nám rozumie, ale aj my sa môžeme pochváliť tým,
že sme jeho spásonosnému posolstvu porozumeli a chceme podľa neho žiť.
Duch Svätý
môže naozaj v nás spôsobiť veľké zmeny. Niekedy si mylne myslíme, že bude
konať ráznym, revolučným spôsobom. Nezabúdajme, že mu musíme ísť v ústrety;
že musíme byť sami presvedčení, o potrebe zmeny, ktorá nás urobí lepšími.
Lepšími nielen v štruktúrach tohto sveta, ale dokonalejšími v zmysle Kristovho
evanjelia. Boží Duch očakáva našu otvorenosť a spoluprácu. Len vtedy sa
môžeme dočkať takých zmien, ktoré nás vyslobodia z otrockého spôsobu
života a pripravia nás na dokonalosť Kristovho posolstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára