Duch Svätý – nositeľ zmeny

 

 

       Všetci sa zhodneme na tom, že zmeny patria do života. Chtiac-nechtiac sa s niektorými musíme vyrovnať. Predstavme si len situáciu na pracovisku. Počujeme, ako niekto povie: „Budú zmeny.“ Môžu byť personálne alebo aj iného charakteru.

            V istom americkom filme bola scéna, v ktorej vystupoval väzeň. Bol odsúdený za svoje zločiny na dlhé roky. Po čase dostal možnosť skrátenia trestu. Predstúpil pred komisiu, ktorá mala jeho situáciu posúdiť. Okrem iných dostal aj takúto otázku: „Myslíte si, že ste sa zmenili, že sa z Vás stal iný človek?“

            Niektoré zmeny v živote človeka sú potrebné. Napríklad pre jeho telesné i duševné zdravie. Sú však aj zmeny, ktoré urobí človek na základe mylného posúdenia situácie.

            V istej rodine nastala dramatická situácia. Otec nechal manželku a svoje deti a odišiel. Keď sa ho niekto spýtal, prečo to urobil, odpovedal: „Potreboval som zmenu.“ Takáto forma zmeny vychádza z nesprávneho princípu. Namiesto toho, aby urobil zmenu vo svojom vnútri, chcel realizovať zmenu okolo seba. O zmenách v živote by sa dalo ešte veľa povedať.

            Liturgia nám pripomína myšlienku príchodu Božieho Ducha. Väčšine z nás príde na myseľ takáto myšlienka – Duch Svätý prináša zmenu. Od jeho pôsobenia očakávame zmenu vo svojom živote. Túto myšlienku vyjadril sv. biskup Cyril Alexandrijský týmito slovami: „Bolo však naskrze potrebné, ....aby sme sa zriekli svojho života, zmenili ho na iný a začali žiť novým, nábožným životom. A to nebolo možné inak, ako účasťou na Svätom Duchu.“ (LH)

            Aké sú najdôležitejšie zmeny, ktoré môže Boží Duch priniesť?

1.)  Cyril Alexandrijský píše: „Veď on (Duch Svätý) ľahko prenáša od záujmu o pozemské veci k pohľadu na to, čo je v nebesiach.“ (LH)

Istá rodina bývala v jednom byte dlhé roky. Po čase sa rozhodli presťahovať. Ocitli sa na druhom konci mesta. Známi sa ich pýtali, či pociťujú nejakú zmenu. Odpoveď bola prozaická. V starom byte mali monotónny výhľad. Z každého okna videli iba tmavú sivú múrov susedných bytových domov. Nič iné, iba tento obmedzujúci pohľad. Teraz, keď sú v novom, vidia slobodnejší svet. Ide o pohľad do prírody, do lesa, teda pohľad slobody, voľnosti.

             Mnohí ľudia robia chybu v tom, že majú jeden jediný pohľad, a to pohľad na materiálny svet. Nič iné nevidia, iba stereotyp zháňania sa za hmotnými dobrami. Tak veľmi im chýba pohľad slobody. Veľkú výhodu majú veriaci, ktorí vstupujú do chrámu a naskytne sa im iný pohľad. Pohľad slobody a lásky. Ide o pohľad na trpiaceho Krista, ktorý sa obetoval za všetkých ľudí. Ovocím jeho obety je naše vykúpenie. Pokrm jeho Tela Slova, ktorý spočinul na oltári, je prejavom jeho neustálej prítomnosti v našom živote. Nedokážeme celkom doceniť tento vyvažujúci pohľad, ktorý odvracia našu pozornosť od otrockého nazerania na materiálne hodnoty a privádza nás k pohľadu k hodnotám, ktoré vedú do večnosti.

2.)  Boží Duch, povedané slovami Cyrila Alexandrijského, nás prenáša: „...od zbabelej ustrašenosti k odvážnej a ušľachtilej sile ducha.“ (LH)

Potvrdzujú to aj slová evanjelia. Ježišovi učeníci boli najprv: „...zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami...“ (Jn 20, 19) Po zoslaní Ducha Svätého striasli zo seba akýkoľvek strach a stali sa odvážnymi hlásateľmi evanjelia.

Z histórie vieme, že v minulosti mali niektoré národy, resp. kultúry, pripravené rôzne testy odvahy pre svojich príslušníkov. Niektoré z nich boli aj drastické, pri ktorých išlo o prežitie. Naším cieľom nie je ich nasledovanie. Najdôležitejším testom odvahy je schopnosť pozrieť sa Bohu do tváre aj napriek tomu, že náš život je plný hriešnosti. Je veľa ľudí, ktorí toto nedokážu. Rôznym spôsobom pred Bohom uhýbajú, schovávajú sa, utekajú. Počas rokov svojho života nedokážu nájsť odvahu. Tí, ktorí sa k tomuto kroku odhodlajú a majú úmysel vysporiadať sa s Bohom, neprídu o potechu, ktorú im Boh poskytne.

Človek, ktorý nájde odvahu vysporiadať sa s hriechom pred Bohom, dostáva zvláštne dary Ducha, ktoré mu dodajú odvahu vyznávať vieru pred ľuďmi. Môžeme konštatovať, že medzi nami je dosť odvážnych ľudí, ktorí hriech zavrhujú napriek tomu, že svet ho bagatelizuje, zosmiešňuje, ba priam neutralizuje.

3.)  Boží Duch spôsobuje dôležitú zmenu; od čias jeho zoslania všetci ľudia dobrej vôle Bohu porozumeli.

Spoznali Boží jazyk. Podstatná zmena spočíva v tom, že v minulosti sa Boh prihováral ako keby iba jednému národu – vyvolenému židovskému. Od čias Turíc nastáva zmena, ktorá sa dá vyjadriť týmito slovami: „My, Parti, Médi, Elámčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie....počujeme ich (apoštolov) vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ (Sk 2, 1 – 11)

            Celý svet má dnes možnosť porozumieť Božiemu jazyku. Existuje viacero dôvodov, prečo si ľudia nerozumejú. Napríklad preto, že niekto nerozpráva jazykom iného človeka, príp. preto, že reč jedného je ťažká a nezrozumiteľná. Je to i preto, že každý rozpráva iba zo svojho uhla pohľadu. Božia reč je od čias Turíc zrozumiteľná a spočíva v tomto podstatnom posolstve. Boh miluje človeka, má pripravený preňho večný život a Ježiš Kristus je jediný Mesiáš, ktorý nám môže sprostredkovať milosti tohto večného života.

            Človek nemusí detailne rozumieť všetkým pravdám viery, aj keď je povinný sa v nich vzdelávať. Dôležité však je, aby pochopil Boží zámer spásy. Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení. Boh nám rozumie, ale aj my sa môžeme pochváliť tým, že sme jeho spásonosnému posolstvu porozumeli a chceme podľa neho žiť.

 

            Duch Svätý môže naozaj v nás spôsobiť veľké zmeny. Niekedy si mylne myslíme, že bude konať ráznym, revolučným spôsobom. Nezabúdajme, že mu musíme ísť v ústrety; že musíme byť sami presvedčení, o potrebe zmeny, ktorá nás urobí lepšími. Lepšími nielen v štruktúrach tohto sveta, ale dokonalejšími v zmysle Kristovho evanjelia. Boží Duch očakáva našu otvorenosť a spoluprácu. Len vtedy sa môžeme dočkať takých zmien, ktoré nás vyslobodia z otrockého spôsobu života a pripravia nás na dokonalosť Kristovho posolstva.