Obal a obsah

 

         Tento týždeň som sledoval v televízii futbalový zápas, ktorý sa hral v Bratislave. Počas zápasu sa na štadióne priebežne objavovali svetelné reklamy. Jedna z nich znela takto: „Obal obsahom.“ Išlo pravdepodobne o reklamu firmy, ktorá vyrábala obalové materiály. Obal je dôležitý, lebo chráni obsah. Obal je dôležitý, ale nie tak, ako obsah. Ak je obal mimoriadne hodnotný, akoby sa stal sám obsahom. Preto tento slogan – Obal obsahom.

         Evanjelium hovorí o milosrdnom Samaritánovi, ktorý podal prvú pomoc úbožiakovi, ktorého okradli a zbili násilníci. (Lk 10, 25 – 37) Išlo o prekvapenie, lebo Samaritán mal byť pôvodne iba obalom na ceste z Jeruzalema do Jericha. Samaritáni boli Židmi podceňovaní. Obsahom situácie mala byť reakcia židovského kňaza a levitu. Tí však sklamali, lebo doráňaného úbožiaka obišli. Naopak, Samaritán sa ho ujal a pomohol mu. Ten, ktorý bol podceňovaný, sa stal vzorom a hrdinom, tzn., že obal sa stal obsahom.

         Kresťan má byť obsahom tohto sveta. Aj napriek tomu, že sekularizovaný svet ho podceňuje a považuje iba za primitívny obal.

1.) Kresťan sa stáva obsahom vtedy, keď má záujem o Božie slovo.

Starozákonný svätopisec sa pýta: „...kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovávať?“ A hneď si aj odpovedá: „...toto slovo je celkom blízko pri tebe, je v tvojich ústach a v tvojom srdci, a preto ho môžeš zachovať.“ (Dt 30, 10 – 14)

         Biskup sv. Ambróz dodáva: „Slovo rado navštevuje tých, čo sú v súžení a v skúškach, aby nik nepodľahol pod náporom strastí.“ (LH III, s. 465)

         Cirkev je tá, ktorá sa má postarať o servis Božieho slova. Dôležitý je tu obsah, ale ani obal nemôže byť hocijaký. Nemožno podceniť prípravu toho, kto Slovo prinesie alebo ho prednesie, ale ani prípravu toho, kto má ambíciu Slovo vypočuť a prijať do svojho srdca. Obal má mať záujem žiť dôstojne voči obsahu, ktorý ohlasuje.

2.) Kresťan sa stáva obsahom vtedy, keď sa zdrží pri ranách tohto sveta.

Samaritán mal kamsi namierené. Doráňaný človek ho však primäl, aby zostal (načas) pri ňom. Ozval sa v ňom súcit, a preto zostal.

         Horolezecká cesta na Mount Everest je posiata mŕtvolami. Ležia tam aj celé roky, nikto si ich nevšíma, nikto ich neznesie dole, ani nepochová. Je to preto, lebo tí, ktorí sa blížia k vrcholu, „melú z posledného“. Nieto, aby pomáhali tým, ktorí zoslabnutí a ležiaci v snehu bezvládne čakajú na smrť, lebo vedia, že im nikto nepomôže.

         Pozemský svet je posiaty tými, ktorí duchovne zomierajú, lebo nemajú vieru. Nepoznajú obsah Ježišovho posolstva, ba ani jeho samotného. Nie je veľa tých, ktorí sa chcú zdržať a pomôcť im. Dôvod spočíva v tom, že dnes sa každý ponáhľa a zdržať sa pri niekom znamená stratu času. Všimnime si, že keď ľudia telefonujú, na úvod povedia: „Prepáč, že ťa zdržiavam.“ Máme strach, aby sme svojou požiadavkou niekoho neobmedzili; aby sme mu nezabrali jeho drahocenný čas; aby sme mu nedajbože nespôsobili ujmu tým, že sme ho zdržali.

         Bohuvďaka, sú ľudia, ktorým rany sveta nie sú ľahostajné, a preto sa pri nich zdržia a urobia dôležité kroky z dôvodu milosrdnej lásky. Cirkev posiela kňazov, ktorí majú k dispozícii olej chorých. Ten lieči najmä rany duše a čiastočne aj tela. Každý pokrstený má mať vo svojej životnej a hodnotovej výbave olej súcitu a milosrdenstva. Čo keď raz nám Boh na prahu večnosti povie: „Prečo si sa nezdržal tu i tam, ale si utekal za svojimi cieľmi, ktoré neboli také dôležité ako konkrétna bieda, ktorú si obišiel na spôsob židovského kňaza i levitu z evanjelia?“

3.) Kresťan sa stáva obsahom vtedy, keď bude hľadať Boha.

V tomto hľadaní nájde zmysel života. Požaduje to sám Ježiš, keď pochváli znalca zákona za toto svedectvo. „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle.“ (Lk 10, 25 – 26) Prečo treba milovať Boha až do takejto maximálnej miery? Na to odpovedá sv. Pavol: „Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť...“
(Kol 1, 15 – 20)

         Niekedy sa stáva, že nesieme niečo na rukách alebo v taške. Ten, ktorý nás stretne, sa opýta, odkiaľ to máme. My mu odpovieme, aby šiel tam a tam, lebo tam toho majú plno.

         Pri inej príležitosti niekto povie: „Chcel som ísť tam a tam, ale nejdem, lebo je tam plno.“

         Človek, ktorý okúsil nejaký prejav Božej dobroty, hovorí ostatným: „Choďte k nemu (ku Kristovi), má tam toho plno.“ Tým vypovie, že Božia štedrosť je bez miery. A čo je ďalej dôležité, pri Ježišovi je vždy plno, ale vždy sa tam miesto nájde. Tak vzniká schéma, ktorá je večne platná: plnosť Božích darov a plno miesta pri Bohu a plno záujemcov, ktorí chcú z neho čerpať.

         Starí Rimania boli veľkí stavitelia. Ich stavby trvajú dodnes. Na Pyrenejskom polostrove je rieka Tajo. Nad ňou sa nachádza most, ktorý pochádza z rímskych čias. Postavený bol v roku  104  po Kr.  Je stále v dobrej forme a slúži svojmu účelu. Dobový architekt či staviteľ na jednom z pilierov zanechal odkaz: „Tento most som postavil ja. Bude stáť na veky vekov.“ Od jeho postavenia uplynulo 1918 rokov a stále je tam.

         Iný most je ešte pevnejší. Ide o most medzi Ježišovou plnosťou Božstva a spriaznenou ľudskou dušou, ktorá z celej sily hľadá Boha. Tento most bol postavený za cenu Kristovej krvi vyliatej na kríži a nijaký zub času ho nezničí. Boh nám dáva milosť, aby sme ho hojne využívali a sýtili sa darmi dobier, ktoré vychádzajú z Ježišovho srdca.

        

         V dnešnej dobe sa okrem obsahu vysoko hodnotí aj obal. Ak by bol obal podradný a chatrný, nemôže obstáť a splniť svoju funkciu. V živote kresťana je dôležitý obsah, tzn. Ježišovo posolstvo evanjelia. Aj keď sme ako ľudia chatrní a biedni, predsa len môžeme byť dôstojným obalom, ktorý ma za úlohu vzácny obsah viery chrániť. Potrebujeme vynikať čnosťami, akými sú: trpezlivosť, vytrvalosť, odolnosť a inými, aby sme túto úlohu splnili.