Svetlo Božieho Syna

 

 

         V Nórsku postavili najdlhší tunel na svete. Nachádza sa na trase: Oslo – Bergen a meria skoro 25 km. Do prevádzky ho uviedli v roku 2000. Stavali ho 5 rokov. Interiér je veľmi zaujímavý, lebo architekti ho mimoriadne spestrili. Upravili ho tak, aby vodiči mohli bez problémov zvládnuť túto trasu. Naprojektovali mierne klesania i stúpania, aby cesta nebola monotónna. Snažili sa ju urobiť atraktívnejšou. Tunel žiari vo vnútri rôznymi farbami. Sú tam nasvietené steny, aby nikto neprepadol klaustrofóbii, aby cesta bola príjemná a plynulá. Na stenách sa nachádza aj farebná imitácia slnka a denného svetla, a to tak, aby cestujúci boli uistení, že koniec tunela je blízko, že presvitá denné svetlo, ktoré dodáva všetkým nádej a optimizmus.

         Evanjelium hovorí o Ježišovej návšteve v dome Marty. (Lk 10, 38 – 42) Ježiš tam prichádza nie ako umelé imitované svetlo, ale ako Svetlo, ktoré rozháňa všetky temnoty a uisťuje všetkých, že ak pôjdu za ním, nájdu cieľ svojej cesty – spásu. Čo môžeme vidieť v dome dvoch sestier – Marty a Márie, ak nazrieme dovnútra cez Ježišovo svetlo?

1.)  Vidíme, že sestry sa zachovali rozdielne. Mária si sadla Ježišovi k nohám a chcela hlavne počúvať. Marta sa odobrala do kuchyne, lebo chcela prichystať pohostenie a hosťa obslúžiť.

Mária predstavuje tých, ktorí sú kontemplatívneho razenia a Marta reprezentuje ľudí, ktorí sú zameraní na aktivitu. Pritom obe hľadajú Boha a súčasníkom pripomínajú, že sa majú usilovať o istú vyrovnanosť. V každom veriacom má byť čosi z Márie a niečo z Marty. Bežný veriaci dnešnej doby nemôže zvoliť utiahnutý spôsob života, lebo má dosť povinností, ktoré mu pozemský svet vymedzuje a požaduje vykonať. Na druhej strane ukazuje, že jeho život sa nemôže utápať v tzv. aktivizme bez toho, že by neobsahoval rozmer vertikálny, t. j. duchovný. Má sa usilovať o vyrovnanosť a rovnomernosť vo všetkých činnostiach.

         Skupina turistov vstúpila na terasu reštaurácie. Obsadili niekoľko stolov. Skôr ako si objednali, otestovali pevnosť stolov. Robíme to bežne. Sediaci začnú stolom kývať, aby zistili, či je v rovnováhe. Spomínaní turisti zistili, že tomu tak nie je, že stôl má jednu nohu kratšiu. Jeden z hostí hneď vstal, z batoha vytiahol nejaký ploský predmet, zohol sa a vsunul ho pod nohu stola. Stôl sa tak dostal do požadovanej rovnováhy.

         My všetci potrebujeme dostať svoj život do rovnováhy, aby sme nebalansovali, nekymácali sa, ale vhodne zosúladili svoje aktivity s patričnou duchovnou hĺbkou. Jedno druhé má podporovať, posilňovať a podopierať.

2.)  Vo svetle Ježišovej blízkosti vidíme Martu, že reprezentuje ľudí dneška.

Aj my tak ako ona sa veľmi „staráme a znepokojujeme o mnohé veci“. Týka sa to nášho osobného života, ale aj života rodiny, ba celej spoločnosti. Niekedy je tá starosť taká intenzívna, že sa zabúdame postarať o prísun Božích milostí. Otvárame sa prísunu životných starostí, ale málo o prísun milostí z Božieho zdroja. Je to dôležité, pretože milosti dané Bohom spôsobujú, že starosti ľahšie spracujeme. Pomôže nám aj to, keď popri tom, že sa staráme o mnohé veci, sa postaráme o niekoho konkrétneho, a to po stránke materiálnej, zdravotnej či duchovnej. Tých, ktorí sa tak ako Marta znepokojujú, máme upokojovať vľúdnym slovom a tým, že ich rozbúreného ducha odovzdáme v modlitbe Bohu, prípadne za niektorých dáme odslúžiť sv. omšu.

3.)  Pod lampou Ježišovho svetla sa dozvedáme, že Mária si vybrala „lepší podiel“.

Ak máme možnosti, tak si v živote vyberáme. Inokedy berieme len to, čo nám nechajú iní, ak vôbec... Nakoniec človek zistí, že z toho materiálneho až tak veľa nepotrebuje, aby prežil.

Predstavme si, že prídeme do obchodu. Zájdeme do časti, kde sa nachádza ovocie a zelenina. V prepravke však nájdeme iba nepatrné zvyšky. Ak poprosíme, možno služba prepravku doplní, ba až preplní. Zrazu môžeme popreberať a vybrať si. Vyberáme si to, čo nám vyhovuje.

         Existuje však trvalá možnosť voľby, a to medzi dobrom a zlom. Ak je pravda, že život je štedrý na možnosť voľby, tak potom práve na možnosť voliť si medzi dobrom a zlom. Deje sa to pravidelne, každý deň. Dokonca aj vtedy, keď pri voľbe niekedy zlyháme, Boh nám znovu umožní, aby sme sa zdvihli a pokračovali.

         Hľadáme teda Máriin „lepší podiel“, t. j. taký, ktorý znamená večný život. Lepší podiel podľa nej znamená uprednostniť Ježiša Krista a využiť možnosť sadnúť si k jeho nohám. V tomto duchu píše sv. Pavol: „My ho (Krista) zvestujeme, pričom napomíname každého človeka a učíme každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka priviedli k dokonalosti v Kristovi.“ (Kol 1, 28) Práve toto: zvestujeme, napomíname a učíme – je cestou k správnej voľbe. Cirkev nás poúča, napomína a zvestuje správnu cestu života. Je to schéma, ktorá môže mať vyústenie k najistejšiemu podielu vo večnosti.

         V dnešnej dobe existuje optika, ktorá nám umožňuje videnie v tme. Nasadíme si ju na oči alebo priložíme k očiam a vidíme aj v tme. Vidíme to vo filmoch s tematikou vojenskou a špionážnou. Vo svete je veľa tmy. Ale keď si nasadíme Ježišovo videnie sveta, mnohé veci sa nám osvetlia a vidíme ich inak ako bežne. Jedine Pán Ježiš nás učí vidieť správne, a to tak, ako umožnil Marte i Márii, aby videli v živote najmä to podstatné – teda to, čo nás vedie bližšie k Bohu.