V Nórsku postavili
najdlhší tunel na svete. Nachádza sa na trase: Oslo – Bergen a meria skoro
25 km. Do prevádzky ho uviedli v roku 2000. Stavali ho 5 rokov. Interiér
je veľmi zaujímavý, lebo architekti ho mimoriadne spestrili. Upravili ho tak,
aby vodiči mohli bez problémov zvládnuť túto trasu. Naprojektovali mierne
klesania i stúpania, aby cesta nebola monotónna. Snažili sa ju urobiť
atraktívnejšou. Tunel žiari vo vnútri rôznymi farbami. Sú tam nasvietené steny,
aby nikto neprepadol klaustrofóbii, aby cesta bola príjemná a plynulá. Na
stenách sa nachádza aj farebná imitácia slnka a denného svetla, a to tak,
aby cestujúci boli uistení, že koniec tunela je blízko, že presvitá denné
svetlo, ktoré dodáva všetkým nádej a optimizmus.
Evanjelium hovorí o Ježišovej návšteve v dome Marty.
(Lk 10, 38 – 42) Ježiš tam prichádza nie ako umelé imitované svetlo, ale ako
Svetlo, ktoré rozháňa všetky temnoty a uisťuje všetkých, že ak pôjdu za
ním, nájdu cieľ svojej cesty – spásu. Čo môžeme vidieť v dome dvoch
sestier – Marty a Márie, ak nazrieme dovnútra cez Ježišovo svetlo?
1.) Vidíme, že sestry sa zachovali rozdielne. Mária
si sadla Ježišovi k nohám a chcela hlavne počúvať. Marta sa odobrala
do kuchyne, lebo chcela prichystať pohostenie a hosťa obslúžiť.
Mária
predstavuje tých, ktorí sú kontemplatívneho razenia a Marta reprezentuje
ľudí, ktorí sú zameraní na aktivitu. Pritom obe hľadajú Boha a súčasníkom pripomínajú,
že sa majú usilovať o istú vyrovnanosť. V každom veriacom má byť čosi
z Márie a niečo z Marty. Bežný veriaci dnešnej doby nemôže
zvoliť utiahnutý spôsob života, lebo má dosť povinností, ktoré mu pozemský svet
vymedzuje a požaduje vykonať. Na druhej strane ukazuje, že jeho život sa
nemôže utápať v tzv. aktivizme bez toho, že by neobsahoval rozmer
vertikálny, t. j. duchovný. Má sa usilovať o vyrovnanosť a rovnomernosť
vo všetkých činnostiach.
Skupina turistov vstúpila na terasu reštaurácie. Obsadili niekoľko
stolov. Skôr ako si objednali, otestovali pevnosť stolov. Robíme to bežne.
Sediaci začnú stolom kývať, aby zistili, či je v rovnováhe. Spomínaní
turisti zistili, že tomu tak nie je, že stôl má jednu nohu kratšiu. Jeden z hostí
hneď vstal, z batoha vytiahol nejaký ploský predmet, zohol sa a vsunul
ho pod nohu stola. Stôl sa tak dostal do požadovanej rovnováhy.
My všetci potrebujeme dostať svoj život do rovnováhy, aby
sme nebalansovali, nekymácali sa, ale vhodne zosúladili svoje aktivity s patričnou
duchovnou hĺbkou. Jedno druhé má podporovať, posilňovať a podopierať.
2.) Vo svetle Ježišovej blízkosti vidíme Martu, že
reprezentuje ľudí dneška.
Aj
my tak ako ona sa veľmi „staráme a znepokojujeme o mnohé veci“. Týka
sa to nášho osobného života, ale aj života rodiny, ba celej spoločnosti. Niekedy
je tá starosť taká intenzívna, že sa zabúdame postarať o prísun Božích
milostí. Otvárame sa prísunu životných starostí, ale málo o prísun milostí
z Božieho zdroja. Je to dôležité, pretože milosti dané Bohom spôsobujú, že
starosti ľahšie spracujeme. Pomôže nám aj to, keď popri tom, že sa staráme o mnohé
veci, sa postaráme o niekoho konkrétneho, a to po stránke
materiálnej, zdravotnej či duchovnej. Tých, ktorí sa tak ako Marta znepokojujú,
máme upokojovať vľúdnym slovom a tým, že ich rozbúreného ducha odovzdáme v modlitbe
Bohu, prípadne za niektorých dáme odslúžiť sv. omšu.
3.) Pod lampou Ježišovho svetla sa dozvedáme, že
Mária si vybrala „lepší podiel“.
Ak
máme možnosti, tak si v živote vyberáme. Inokedy berieme len to, čo nám
nechajú iní, ak vôbec... Nakoniec človek zistí, že z toho materiálneho až
tak veľa nepotrebuje, aby prežil.
Predstavme si, že
prídeme do obchodu. Zájdeme do časti, kde sa nachádza ovocie a zelenina. V prepravke
však nájdeme iba nepatrné zvyšky. Ak poprosíme, možno služba prepravku doplní,
ba až preplní. Zrazu môžeme popreberať a vybrať si. Vyberáme si to, čo nám
vyhovuje.
Existuje však trvalá možnosť voľby, a to medzi dobrom a zlom.
Ak je pravda, že život je štedrý na možnosť voľby, tak potom práve na možnosť
voliť si medzi dobrom a zlom. Deje sa to pravidelne, každý deň. Dokonca aj
vtedy, keď pri voľbe niekedy zlyháme, Boh nám znovu umožní, aby sme sa zdvihli
a pokračovali.
Hľadáme teda Máriin „lepší podiel“, t. j. taký, ktorý znamená
večný život. Lepší podiel podľa nej znamená uprednostniť Ježiša Krista a využiť
možnosť sadnúť si k jeho nohám. V tomto duchu píše sv. Pavol: „My ho
(Krista) zvestujeme, pričom napomíname každého človeka a učíme každého
človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka priviedli k dokonalosti
v Kristovi.“ (Kol 1, 28) Práve toto: zvestujeme, napomíname a učíme –
je cestou k správnej voľbe. Cirkev nás poúča, napomína a zvestuje správnu
cestu života. Je to schéma, ktorá môže mať vyústenie k najistejšiemu podielu
vo večnosti.
V dnešnej dobe existuje optika, ktorá nám umožňuje
videnie v tme. Nasadíme si ju na oči alebo priložíme k očiam a vidíme
aj v tme. Vidíme to vo filmoch s tematikou vojenskou a špionážnou.
Vo svete je veľa tmy. Ale keď si nasadíme Ježišovo videnie sveta, mnohé veci sa
nám osvetlia a vidíme ich inak ako bežne. Jedine Pán Ježiš nás učí vidieť
správne, a to tak, ako umožnil Marte i Márii, aby videli v živote
najmä to podstatné – teda to, čo nás vedie bližšie k Bohu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára