Bdieť

 

 

         Trvalou súčasťou programu niektorých duchovných podujatí je aj nočné bdenie. Napríklad na pútnických miestach. Ide o duchovný program, ktorý pozostáva z modlitby, spoločnej i súkromnej, z ticha a zo spevu. Význam nočného bdenia spočíva v tom, že účastníci si uberú dočasne z pohodlia spánku a venujú čas výlučne Bohu.

         Mnohí vodcovia, autority, sa majú vyznačovať ochotou osvojovať si túto črtu duchovného programu. Vodca, pastier, má bdieť nad tým, čo mu je zverené. V evanjeliu čítame o tom, ako Pán Ježiš posiela 72 učeníkov a dáva im rady a pokyny. Jeho usmernenia môžeme zhrnúť tak, že im odporúča, aby bdeli nad zvereným stádom a nad svojím poslaním vôbec. (porov. Lk 10, 1 – 12, 17 – 20)

1.)            O židovskom kráľovi Saulovi čítame v Biblii, že raz spal
vo svojom tábore a jeho muži spali okolo neho. (1 Sam 26, 5 – 23)

Mladý Dávid našiel odvahu, aby zostúpil do tábora tak, že ho nikto nezbadal. V tábore všetci spali. Dávid zobral Saulove veci – oštep a krčah – a odišiel. Oštep bol dôležitý pre bojovníka na obranu pred nepriateľom. Krčah bol dôležitý preto, lebo v ňom mal vodu na osvieženie. Dávid vysmial Saula týmto gestom. Zahanbil ho. Nevzal mu síce život, lebo Saul bol „Pánov pomazaný“. Vzal mu však to, čo si vojak nesmie nechať vziať, ak nechce zahynúť v boji – oštep a krčah.

         Ak chce veriaci človek obstáť v bojoch tohto sveta, nesmie si nechať vziať prostriedok boja – modlitbu a sviatosti, najmä sviatosť zmierenia. Rovnako aj prostriedok duchovného občerstvenia – eucharistiu.

         V dnešnej dobe treba zvlášť bdieť, aby nám niekto pod nejakými zámienkami nevzal to najvzácnejšie, čo sme dostali od Boha – dar viery. Bez čnosti bedlivosti si vieru neuchováme.

 

2.)            Aj sám Dobrý Pastier – Ježiš Kristus – neustále bdie. Tesne pred svojím zatknutím vzal so sebou apoštolov
do Getsemanskej záhrady. Chcel, aby sa s ním modlili. Oni však zaspali, kým Ježiš bdel.

Pravý vodca a pastier bdie, aj keď ľud premožený únavou a zápasom zaspí. Sv. biskup Augustín píše: „Pastier Izraela...nedrieme ani nespí...on teda bdie nad nami, keď my bdieme, a bdie, aj keď spíme.“ (LH III, s. 414)

V kompletóriu, t. j. v záverečnej modlitbe dňa, ktorú sa modlia duchovní pastieri a zasvätené osoby, čítame: „Ochraňuj nás, Bože, keď bdieme, opatruj nás, keď spíme, daj, aby sme bdeli s Kristom a odpočívali pokojne.“ Pastiera, vodcu, autoritu, nesmie zmiasť to, že okolo neho bdie málokto. On musí dávať príklad bdenia – a to nad svojím životom a nad životmi jemu zverených.

 

3.)            Istý človek nastúpil do nového zamestnania. Stal sa SBS-károm. V rámci školenia dostal takýto pokyn: „Občas obídeš objekt, zistíš, či je všetko v poriadku, či je všetko na svojom mieste a všetky nedostatky zapíšeš.“

Bdie nad svojím životom ten, kto pravidelne prechádza svoj život; kto zisťuje, či jeho život je v súlade s normou evanjelia, nie s normou, ktorú vytvárajú podvodníci, klamári, násilníci. Zisťuje a preveruje, či má všetko na svojom mieste, či má v jeho živote miesto Ježiš Kristus, a to pri slávení eucharistie. Či má svoje dôstojné miesto sviatosť zmierenia a modlitba. Nedostatky nech sú zapísané v jeho duši, aby mohol pracovať na ich odstraňovaní. Nemali by upadnúť do zabudnutia.

         Bdie ten, kto vníma hranice. Ľudia v tomto čase cestujú na dovolenky. Z cesty posielajú svojim blízkym správu: „Prekročili sme hranice.“ Znamená to, že sú v pohybe, že žijú, že sa blížia k cieľu, že sa ho len tak ľahko nevzdajú.

         Existuje aj iné prekročenie hraníc – vo vzťahoch medzi ľuďmi sa občas prekročia hranice. Vtedy povieme o niekom, že prekročil všetky hranice, veľa si dovolil, nerešpektoval hranicu dovoleného. Je dôležité, aby sme hranice prekračovali, a to najmä hranice našej malosti, úzkoprsosti, lakomstva, domýšľavosti, ješitnosti, a pod. a raz a navždy ich zanechali. Na druhej strane nám treba isté hranice zachovať, a to preto, aby sme si spolu s hranicami zachovali aj dobré vzťahy. Tam, kde sa rešpektujú hranice úcty, je vysoké percento možností zachovania cesty od srdca k srdcu. Žiaľ, žijeme v dobe, kedy sa tieto normy života nerešpektujú a masívnym spôsobom sa prekračujú.

         Existuje aj bdenie „sub specie aeternitatis“ – zorný uhol večnosti. Na konci školského roka deti a učitelia organizujú výlety. Rodičia riešia otázku, čo si majú vziať so sebou, aby sa na nič dôležité nezabudlo. Dbajme o to, aby sme sa nezabudli pripraviť na večnosť; aby sme mali pripravené to, čo je podstatné, nič navyše. Snažme sa eliminovať a roztriediť už teraz to, čo je užitočné a čo je navyše. Pomaly sa lúčme s tým, čo je navyše. Nech nie sme zaťažení materiálnymi vecami a inými zbytočnosťami. Toto predstavuje vrchol bdenia.

 

         Sú ľudia, ktorí majú nechcené nočné bdenie. Buď trpia nespavosťou alebo inými vážnymi chorobami. Mnohí z nich využívajú dobu nespavosti práve na modlitbu. Nikomu však nezaškodí z času na čas „si naordinovať“ isté bdenie na úkor toho, čo je dovolené a príjemné. Vtedy máme ideálnu možnosť spojiť sa s bdejúcim Dobrým Pastierom. Ten vždy bdie a drží ochrannú ruku. V bdení sa stávame silnejšími a odvážnejšími kresťanmi, ktorí bdejú nielen nad sebou, ale aj nad tými, ktorí sú im zverení.