sobota 29. júla 2023

Kam nasmerovať svoje „ja“?

 


        

         V živote nastávajú také situácie, v ktorých sa niekto dotkne ega toho druhého. Môže tak urobiť preto, aby pozdvihol jeho nízke sebavedomie a primerane ho povzbudil. V inom prípade niekto nájde „Achillovu pätu“ druhého, a tým ho znepokojí, naruší jeho nezdravé sebavedomie a zraní jeho pýchu.

         Ako sa mohol cítiť kráľ Šalamún, keď mu Boh preukázal nevídanú milosť? „Žiadaj si, čo chceš a dám ti.“ (1 Kr 3, 5) Takáto ponuka by otriasla asi každým. Dotkla by sa ega každého človeka. Ako na takéto výzvy reaguje ľudské „ja“?

 

1.)  „Vieš, kto som ja?“

Takto sa pýta ľudská pýcha. Takto sa vyjadrujú ľudia, ktorí si myslia, že nemajú konkurenciu. Ľudia, ktorí neznesú, aby mal niekto ambíciu postaviť sa na ich úroveň. Zároveň táto rečnícka otázka môže vyznieť ako vyhrážka nadutého človeka, ktorý všetkých okolo považuje za outsiderov. Takto sa prezentujú obyčajne duchovne prázdni ľudia – inak šikovní, schopní, nadaní, ale ľudsky vyprahnutí a duchovne prázdni. Je pravdepodobné, že pre svoje prehnané ego nemôžu prijať viac milosti.

         Predstavme si situáciu, v ktorej kdesi v horách nad miestom nešťastia krúži vrtuľník. Nemôže pristáť, hoci vezie všetko potrebné na záchranu človeka. Nemôže pristáť, lebo je tam nevhodný terén alebo zlé počasie. Postihnutí tak márne čakajú na pomoc zhora.

         Nad mnohými ľuďmi doslova krúži milosť zhora a nemôže sa dostať k adresátovi, kým ten nepripraví svoje ego tak, aby s pokorným srdcom otvoril svoje srdce Bohu.

         Pustovník, sv. Ammonius, píše: „Keď sa im (niektorým ľuďom) zjaví sila, nachádza ich takých, že sa tešia z tohto stánku sveta a z vášní tela i duše, preto nemôže na nich zostúpiť; ba láska k peniazom a prázdna ľudská sláva a všetky slabosti duše a zamestnania nedovoľujú, aby na nich zostúpila Božia sila.“ (LH III, Posv. čítanie zo Spisov sv. Charbela Machlúfa)

 

2.)  „Ktože som ja?“

Boh posiela Mojžiša k faraónovi, aby zariadil prepustenie židov z egyptského zajatia. Mojžiš, prekvapený touto úlohou, hovorí pokorne: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi...“ (Ex 3, 9 – 12)

         Pokora svedčí každému a aj vyznanie nehodnosti. Život človeka bez Boha pre večnosť veľa neznamená. Naopak, vstupom Boha do života človeka sa veci menia. Svedčí o tom velikán Cirkvi, sv. Pavol. Hovorí: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2, 20) Inde píše: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ (Flp 4, 13) Dotyk Božej milosti človeka pozdvihuje.

         Istý študent odišiel na výmenný pobyt do zahraničia. Kamarátom poslal správu so smutným podtónom: „Niet kam ísť.“ Mladý človek túži po rozptýlení. Na druhej strane –keď je človek uzobraný a sústredený, a nie rozptýlený, vie, kam má ísť. Uzobraného a skoncentrovaného človeka lákajú posvätné miesta. Dnes je veľa rozptýlenia namiesto uzobrania a sústredenia. Človek tak obchádza posvätné miesta, ktoré majú vniesť do jeho duše pokoj. Po istom čase našiel študent miesta, kde sa predsa len dobre zabavil. Napísal o tom krátku správu: „Tu to žije.“ Najprv zjednoťme svoje srdce s Bohom, potom ukážme na svoje srdce a povedzme: „Tu to žije.“ V srdci, ktoré komunikuje s Bohom prúdi život. Srdce naplnené Bohom rozdáva život všade okolo.

 

3.) Boh o sebe hovorí: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa neodvážil hľadieť na Boha. (Ex 3, 1 – 6; 9 – 12)

Boh naznačuje, že mu slúžili popredné osobnosti dejín spásy. Ak tak konali, vždy sa dobre darilo aj ľuďom okolo nich. Platí to stále – kto slúži Bohu, nachádza cestu spásy nielen pre seba, ale aj pre iných.

        

V histórii ľudstva sa vyskytujú:

a)   posluhovači – to sú tí, ktorí sa servilne otáčajú a klaňajú tým, ktorí sú práve pri moci a zdroji;

b)   história a súčasnosť pozná takých, ktorí poslúžili nejakému zámeru; dokonca aj tak, že vykonali nejaké zlo, cez ktoré chcel Boh niečo povedať;

c)    potom sú tí,  ktorí vedome a dobrovoľne slúžia živému Bohu a vinú sa k nemu celý život.

 

Boh stále volá a dožaduje sa takých, ktorí pochopia svoj život ako poslanie a službu Božiemu zámeru. Dokážu v živote dovidieť nad rámec pozemských istôt. Boh sa bude pýtať: „Ako si poslúžil mojej myšlienke spásy?“

         "Obsluhoval som anglického kráľa" – je film so zaujímavým názvom. Slúžil som pravému Bohu- to zas môže byť zaujímavý a hodnotný príbeh každého z nás, lebo Ježiš Kristus má byť Kráľom nášho života.

 

        

         Boh sa dotýka každého človeka. Iba on sa dokáže dostať „pod kožu“, t. j. do najcitlivejšieho vnútra. Zároveň však očakáva reakciu zo strany človeka, aby sa ukázalo, čo v ňom je.

         Aj na Kalvárii došlo k takejto situácii. Ježiš oslovil dvoch zločincov, ktorí mu v smrteľnej agónii robili spoločnosť. Jeden sa rúhal: „Nie si ty Mesiáš! Zachráň seba i nás!“ Druhý reagoval odlišne: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ (Lk 23, 39 – 42)

         Pán Ježiš sa dotýka nášho ega, aby nás podnietil k reakcii kajúceho zločinca na kríži. Pokora, vyznanie viny a absolútne zverenie života Kristovi – to je cesta spásy, ktorú pripravila Božia Prozreteľnosť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára