V živote nastávajú také situácie,
v ktorých sa niekto dotkne ega toho druhého. Môže tak urobiť preto, aby
pozdvihol jeho nízke sebavedomie a primerane ho povzbudil. V inom
prípade niekto nájde „Achillovu pätu“ druhého, a tým ho znepokojí, naruší
jeho nezdravé sebavedomie a zraní jeho pýchu.
Ako sa mohol cítiť kráľ Šalamún, keď mu
Boh preukázal nevídanú milosť? „Žiadaj si, čo chceš a dám ti.“ (1 Kr 3, 5)
Takáto ponuka by otriasla asi každým. Dotkla by sa ega každého človeka. Ako na
takéto výzvy reaguje ľudské „ja“?
1.) „Vieš, kto som ja?“
Takto sa pýta ľudská pýcha. Takto sa
vyjadrujú ľudia, ktorí si myslia, že nemajú konkurenciu. Ľudia, ktorí neznesú,
aby mal niekto ambíciu postaviť sa na ich úroveň. Zároveň táto rečnícka otázka
môže vyznieť ako vyhrážka nadutého človeka, ktorý všetkých okolo považuje za
outsiderov. Takto sa prezentujú obyčajne duchovne prázdni ľudia – inak šikovní,
schopní, nadaní, ale ľudsky vyprahnutí a duchovne prázdni. Je
pravdepodobné, že pre svoje prehnané ego nemôžu prijať viac milosti.
Predstavme si situáciu, v ktorej
kdesi v horách nad miestom nešťastia krúži vrtuľník. Nemôže pristáť, hoci
vezie všetko potrebné na záchranu človeka. Nemôže pristáť, lebo je tam nevhodný
terén alebo zlé počasie. Postihnutí tak márne čakajú na pomoc zhora.
Nad mnohými ľuďmi doslova krúži milosť
zhora a nemôže sa dostať k adresátovi, kým ten nepripraví svoje ego
tak, aby s pokorným srdcom otvoril svoje srdce Bohu.
Pustovník, sv. Ammonius, píše: „Keď sa
im (niektorým ľuďom) zjaví sila, nachádza ich takých, že sa tešia z tohto
stánku sveta a z vášní tela i duše, preto nemôže na nich
zostúpiť; ba láska k peniazom a prázdna ľudská sláva a všetky
slabosti duše a zamestnania nedovoľujú, aby na nich zostúpila Božia sila.“
(LH III, Posv. čítanie zo Spisov sv. Charbela Machlúfa)
2.) „Ktože som ja?“
Boh posiela Mojžiša k faraónovi,
aby zariadil prepustenie židov z egyptského zajatia. Mojžiš, prekvapený
touto úlohou, hovorí pokorne: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi...“
(Ex 3, 9 – 12)
Pokora svedčí každému a aj
vyznanie nehodnosti. Život človeka bez Boha pre večnosť veľa neznamená. Naopak,
vstupom Boha do života človeka sa veci menia. Svedčí o tom velikán Cirkvi,
sv. Pavol. Hovorí: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2, 20) Inde
píše: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ (Flp 4, 13) Dotyk Božej
milosti človeka pozdvihuje.
Istý študent odišiel na výmenný pobyt
do zahraničia. Kamarátom poslal správu so smutným podtónom: „Niet kam ísť.“
Mladý človek túži po rozptýlení. Na druhej strane –keď je človek uzobraný
a sústredený, a nie rozptýlený, vie, kam má ísť. Uzobraného
a skoncentrovaného človeka lákajú posvätné miesta. Dnes je veľa
rozptýlenia namiesto uzobrania a sústredenia. Človek tak obchádza posvätné
miesta, ktoré majú vniesť do jeho duše pokoj. Po istom čase našiel študent
miesta, kde sa predsa len dobre zabavil. Napísal o tom krátku správu: „Tu
to žije.“ Najprv zjednoťme svoje srdce s Bohom, potom ukážme na svoje
srdce a povedzme: „Tu to žije.“ V srdci, ktoré komunikuje
s Bohom prúdi život. Srdce naplnené Bohom rozdáva život všade okolo.
3.) Boh o sebe hovorí: „Ja som Boh
tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Mojžiš si zakryl tvár,
lebo sa neodvážil hľadieť na Boha. (Ex 3, 1 – 6; 9 – 12)
Boh naznačuje, že mu slúžili popredné
osobnosti dejín spásy. Ak tak konali, vždy sa dobre darilo aj ľuďom okolo nich.
Platí to stále – kto slúži Bohu, nachádza cestu spásy nielen pre seba, ale aj
pre iných.
V histórii
ľudstva sa vyskytujú:
a)
posluhovači
– to sú tí, ktorí sa servilne otáčajú a klaňajú tým, ktorí sú práve pri
moci a zdroji;
b) história
a súčasnosť pozná takých, ktorí poslúžili
nejakému zámeru; dokonca aj tak, že vykonali nejaké zlo, cez ktoré chcel Boh
niečo povedať;
c)
potom sú tí, ktorí vedome a dobrovoľne slúžia živému Bohu a vinú sa k nemu
celý život.
Boh stále volá a dožaduje sa
takých, ktorí pochopia svoj život ako poslanie a službu Božiemu zámeru.
Dokážu v živote dovidieť nad rámec pozemských istôt. Boh sa bude pýtať: „Ako
si poslúžil mojej myšlienke spásy?“
"Obsluhoval som anglického kráľa" – je film
so zaujímavým názvom. Slúžil som pravému Bohu- to zas môže byť zaujímavý a hodnotný príbeh
každého z nás, lebo Ježiš Kristus má byť Kráľom nášho života.
Boh sa dotýka každého človeka. Iba on
sa dokáže dostať „pod kožu“, t. j. do najcitlivejšieho vnútra. Zároveň však
očakáva reakciu zo strany človeka, aby sa ukázalo, čo v ňom je.
Aj na Kalvárii došlo k takejto situácii.
Ježiš oslovil dvoch zločincov, ktorí mu v smrteľnej agónii robili
spoločnosť. Jeden sa rúhal: „Nie si ty Mesiáš! Zachráň seba i nás!“ Druhý
reagoval odlišne: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“
(Lk 23, 39 – 42)
Pán Ježiš sa dotýka nášho ega, aby nás
podnietil k reakcii kajúceho zločinca na kríži. Pokora, vyznanie viny a absolútne
zverenie života Kristovi – to je cesta spásy, ktorú pripravila Božia
Prozreteľnosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára