Súčasťou nášho stravovania je aj chlieb.
Najčastejšie ho servírujeme na raňajky, ale nebýva zriedkavosťou, že je
súčasťou našich stravovacích návykov aj na obed. Má svoje dôstojné miesto na
stole, je položený na prútenom košíku, ktorý zahaľuje plátenná utierka.
Obyčajne je nakrájaný na menšie kúsky a je k dispozícii pre každého.
Medzi stolujúcimi prebieha aj takáto interakcia: „Podaj mi chlieb!“ Je pekné,
že tento zvyk existuje od nepamäti a udržiava sa a snáď budeme
chlebovú kultúru rozvíjať aj v budúcnosti.
Pán Ježiš hovorí v evanjeliu, že je
chlieb života. (Jn 6, 24 – 35) Pán Ježiš začal tému chleba rozoberá veľmi dômyselne,
lebo tento produkt bol trvalou súčasťou aj vtedajších kultúr. Patril medzi
hlavné zložky každodenného pokrmu. Pán Ježiš katechizoval židov v tom zmysle,
že to on je nebeský chlieb, t. j. sám
Kristus je pokrm pre našu dušu. My tento pokrm potrebujeme, ak máme v úmysle
zaklopať na brány nebeského kráľovstva. Bola to veľmi náročná téma a určite
neľahká na pochopenie pre jeho poslucháčov. Čo nám môže povedať téma chleba
dnes?
1.)
Chlieb ako súčasť pôstu.
Chlieb dokážeme ponížiť tak, že povieme: „Budem
len o chlebe a vode.“ Nižšie sa už ani hádam nedá ísť, len o chlebe
a vode. Kto sa drží tejto pôstnej disciplíny, požíva v našich očiach
veľkú cenu a úctu. Za bežných okolností si chlieb niečo pýta. Aj my sa
pýtame: „Čo bude k chlebu?“ Chlieb sám o sebe sa nám máli. Sme
zvyknutí k nemu niečo pridružiť, napr. nátierku alebo iné produkty,
ktorých je v dnešnej dobe veľké množstvo.
Cirkev veľmi často hovorí o eucharistii
ako o dôležitej zložke nášho duchovného rastu. Všetky katechézy Cirkev
sústreďuje na Krista, ktorý je týmto pokrmom neprekonateľný. Možno by niekto
položil naivnú otázku: „A čo k tomuto chlebu?“ Možno sa niekomu máli
eucharistický chlieb sám o sebe. Niekto povie: „Niečo sa pýta k tomuto
chlebu.“ No a vzápätí odpovedáme: „Spôsob života.“ Eucharistický chlieb
ako pokrm nepotrebuje nijaký doplnok, pretože je absolútne dokonalý. Pýta si
štýl života podľa evanjelia. K tomuto chlebu smerujú kroky a štýl života
každého kresťana. Eucharistický chlieb formuje život a život si pýta
eucharistický pokrm.
2.)
Chleba môže byť málo.
Tu si nik nepýta niečo k nemu, ale v centre
pozornosti je množstvo. Predstavme si situáciu, podľa ktorej Ježiš rozmnožil
chlieb. (Jn 6, 1 – 15) Mal k dispozícii iba 5 jačmenných chlebov. Nikto sa
nepýtal, čo k nemu. Všetci sa pýtali, či ho bude dosť.
Málokto sa pýta, či je dosť
eucharistického pokrmu. Každý, kto je vzdelaný vo viere, vie veľmi dobre, že ak
nám slúžia kňazi, bude aj chlieb. Teda nie je správna otázka, či je dosť eucharistického
chleba, ale otázka, či je dosť takých ľudí, ktorí majú oňho záujem. Stáva sa,
že sa v obchode zaujímame o konkrétny potravinový produkt a obchodník
povie, že ho dostávajú len veľmi zriedka. Je potrebné vystihnúť správny čas. Ak
je obchodník ústretovejší a zákazníka pozná, tak mu povie: „Dám vám
vedieť, kedy bude na našich pultoch.“
Cirkev pravidelne informuje veriacich o čase
a mieste konania sv. omše. Tým nepriamo dosvedčuje, že súčasťou slávenia
bude aj eucharistická hostina. Je otázka, koľkí po nej túžia, lebo ona si
vyžaduje poriadok v duši a poriadok v živote. Preto sa nezaoberajme
naivnou otázkou, či je tohto nebeského chleba dostatok. Skúmajme, či je v nás
dostatok odvahy a sily na to, aby sme pristúpili k eucharistickému stolu.
3.)
Pán Ježiš hovorí o sebe, že je
chlebom z neba a kto bude jesť tento chlieb, bude mať večný život.
Ide vlastne o nepatrný kúsok, ktorý
nazývame hostia. Je to malý kúsok chleba, v ktorom je prítomný sám Boh.
Navonok jednoduchá, strohá matéria. Prečo je tento chlieb navonok taký
jednoduchý a prostý? Prečo mu nedáme punc a podobu väčšej
slávnostnosti? Veď nás vedie do nebeského kráľovstva... Je to preto, lebo sám
Ježiš žil jednoduchým, až chudobným spôsobom života. Nikdy sa z tejto normy
nevymykal. Aj spôsob jeho umučenia bol prísne jednoduchý a pritom brutálny,
lebo zodpovedal trestu, ktorý si zaslúžil najväčší zločinec.
V Ježišovom živote od jeho počatia
v lone matky až po krutú smrť na kríži nachádzame síce veľa jednoduchého,
ale hlbokého. Žiaden triumfalizmus, ani sláva sveta, lebo tú Kristus odmietol. Tomu
zodpovedá aj chlieb, ktorý denne nachádzame na oltároch Cirkvi. Je jednoduchý,
ale príliš významný na to, aby sme ho ignorovali, alebo ním pohŕdali. Koľkí
dnes hrešia tým, že sa prezentujú takýmto postojom voči eucharistii.
Vždy, keď kupujeme v obchode nejaký
tovar, prvé, čo nám padne do oka, je vonkajšia vizáž, obal, o ktorom sa
hovorí, že predáva ako prvý. Keď sú produkty zabalené jednoducho, možno ich aj
prehliadneme, hoci môžu byť vitamínovo, obsahovo hodnotnejšie ako tie, ktoré
majú na sebe lesklý obal. Ak si človek uvedomí túto pravdu, nedá sa pomýliť v živote
iba vonkajšími vecami. Prijímanie eucharistického pokrmu nás učí rozlišovať
medzi skutočnosťami trvácnymi a takými, ktorých životnosť je minimálna.
Eucharistia nám otvára oči. Nielen tie fyzické, ale otvára nám pohľad vnútra.
Doprajme si toho chleba a povedzme Cirkvi: „Podaj mi z tohto chleba,
ktorý podávaš pri slávení eucharistického tajomstva!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára