Chlieb z neba

 

       Istý človek sa vrátil domov zo zahraničia. Pracoval tam niekoľko rokov. Keď sa vrátil domov, rozprával o svojich skúsenostiach. Svoje rozprávanie vždy zakončil touto vetou: „Nič ti tam nespadne z neba iba tak.“ Všetko, čo dosiahol, je výsledkom veľkého úsilia. Každý a všade žiada od človeka výkon. Je pravdou, že bez úsilia a námahy sa človek nikam nedopracuje.

       Ježiš hovorí o sebe, že je chlieb z neba. On je Boží Syn, ktorý zostúpil z neba a ponúkol sa nám ako chlieb. Tiež nespadol „iba tak“. Prijal ľudskú prirodzenosť, narodil sa do ľudského spoločenstva, pracoval a vyučoval na Božiu slávu a svoj život ukončil bolestnou smrťou na kríži. Toto všetko malo svoj význam. Jeho obeta bola potrebná. Prečo je Ježiš pre nás chlebom z neba?

1.)         Naši predkovia zvykli zabaliť chlieb do obrúska.

Niekde tento zvyk ešte pretrváva. Vždy, keď ho išli krájať a podávať, museli najprv obrúsok rozbaliť.

       Pomyselný obrúsok Pána Ježiša a jeho Tela je chudoba, v ktorej sa narodil a v ktorej prežil celý pozemský život. Patrí tam aj jeho nevýslovné utrpenie a krutá smrť na kríži. Každý, kto chce uveriť v neho ako v Božieho Syna, musí tento pomyselný obrúsok rozbaliť a preniknúť do podstaty. Bez pochopenia Ježišovej chudoby, utrpenia a smrti by sme veľa z jeho poslania nepochopili. Tento prienik do Ježišovho tajomstva môže dokázať iba viera. Ona jediná má schopnosť preniknúť cez šat Ježišovej postavy do vnútra poslania, ktoré mal na tomto svete. Tento obrúsok na Ježišovi odvíjame vždy s úctou a s láskou. Len tak pocítime sladkosť a hodnotu viery v neho.

2.)         Vždy, keď sa dokončieva proces pečenia chleba, niekto naň pozrie, povie: „Už je upečený a pripravený.“

Niektorým ľuďom stačí iba jeden pohľad na to, aby zistili, či je chlieb upečený, alebo mu ešte niečo chýba.

       Aby sme boli pripravení na prijatie chleba z neba, musíme sa pozrieť na kríž a uvedomiť si, že Ježišova obeta bola vykonaná aj za mňa. Som pripravený prijať tento čistý chlieb ako ovocie Pánovej obety alebo ho prijímam iba automaticky, bez myšlienky.

       Prijímanie eucharistického chleba má byť sprevádzané uvedomením si pravdy, podľa ktorej Ježišova obeta bola vykonaná aj za moje hriechy. Ježišova obeta je dokonalá, ale moja príprava trpí občas nedostatkami. Častý pohľad na Ukrižovaného nám pomáha vrátiť sa do reality.

3.)         Spomínam si na čas strávený v základnej vojenskej službe.

My, mladí, ktorí sme narukovali, sme sa k strave ani nedostali. Prebiehali nás starší, ktorí dostali kompletný obed. Kým sme my prišli na rad, niekedy už nebolo čo jesť. Stalo sa aj to, že v polovici obeda velitelia zavelili: „Vstyk, odchod!“ Okamžite sme museli vstať a odísť. Mohli sme však jedno urobiť. V kuchyni pri okienku bol nakrájaný chlieb. Bohuvďaka, bolo ho dosť. Každý si bral plnými priehršťami a kládol ho do vojenskej kapsy. Chlebom sme suplovali nedostatok varenej stravy. Chlieb sa nám vtedy zdal ako pokrm v núdzi života.

       Eucharistický chlieb je dar a pokrm najmä pre núdznych tohto sveta. Človek sa môže ocitnúť v núdzi materiálnej i duchovnej. Eucharistický chlieb mu pomáha preklenúť všetky neduhy a ťažkosti spojené s pozemským životom.

       Pri návšteve banky som si všimol slogan. Bola to reklama na jeden z bankových produktov. Znel takto: „Ak budete používať tento náš produkt, už vás nič nezastaví.“

       Ak budeme prijímať chlieb z neba, nič nás nezastaví na ceste za Kristom. Nijaká ťažkosť alebo absencia nejakého dobra. Eucharistický chlieb nás pohýna k tomu, aby sme za Kristom neochvejne kráčali. Nehanbime sa priznať, že eucharistia je pre nás všetkých, ktorí môžeme byť v stave akejkoľvek núdze.

Všetci veríme, že eucharistia, to je sám Kristus. Ten je darom nebies. Ježiš sa identifikoval s chlebom života. Jeho prítomnosť cítime denne. V sile tohto pokrmu sa snažíme vykonávať si svoje povinnosti a hlavne vytrvať vo viere.

       Eucharistia je chlieb z neba, a to preto, aby sme vo večnosti našli pôvodcu tohto pokrmu, Ježiša, Božieho Syna.