Našli sme...

 

        V dnešnej dobe sa obce a mestá chcú pochváliť údajom o prvej písomnej zmienke. Prakticky niet u nás obce, ktorá by sa o tento údaj nezaujímala. Sme hrdí na svoju históriu a s radosťou a hrdosťou vyhľadávame o tom akékoľvek informácie.

        Delegácia takejto obce sa vrátila z archívu s touto radostnou správou: „Našli sme to! Údaj bol overený, našiel sa dôkaz o prvej písomnej zmienke.“ Právom mali dôvod na radosť.

        Sv. Peter komunikuje s Pánom Ježišom pričom Učiteľ ponúka civilizovaný odchod: „Aj vy chcete odísť?“ Je to reakcia na voľbu, ktorú dostali mnohí Ježišovi učeníci. Niektorí ju aj využili a Ježiša opustili. Peter rozmýšľal inak. Povedal: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“
(Jn 6, 69) Je to to isté, ako by povedal: „My sme už našli, nepotrebujeme už nič hľadať. Našli sme zmysel života, našli sme ideál, za ktorým pôjdeme.“ Rozhodnutie Šimona Petra a jeho kolegov bolo nezvratné s výnimkou Judáša. Ako k tomu došlo, že Ježiš bol pre nich všetkým?

1.)Apoštoli zistili, že popri Ježišovi povyrástli.

Starší ľudia o svojom dospievaní veľa povedať nevedia. Dospievanie je skôr témou súčasnosti. V minulosti nebol čas na zvláštne prežívanie dospievania. Už ako deti mali na starosti nejaké rodinné povinnosti. Na sladkosti dospievania nebol čas. Ľudia sa akoby skôr stali dospelými oproti dnešným deťom. Mnohí ľudia povedia, že ani nemali nejakú špeciálnu mladosť. Treba však zdôrazniť, že nijaký extrém nie je dobrý. Lebo aj detstvo a dospievanie má mať svoje čaro.

        Učeníci pri Ježišovi dospeli relatívne rýchlo. Myslíme na dospievanie duchovné, nie fyzické – veď skoro všetci už mali svoje rodiny.

        Byť blízko pri Ježišovi predstavuje určité riziko. Ježiš nás bude dvíhať vyššie. Je to sprievodný znak komunikácie s ním. Kráčať s ním vyššie znamená niekedy vystúpiť aj na Kalváriu.

2.)      Apoštoli zistili, že pri Ježišovi sa stávajú slobodnejšími.

Učeníci nepotrebovali veľa času na to, aby zistili, že sú v jeho prítomnosti slobodnejší (3 roky). Videli, že ich Učiteľ odmietal niektoré predpisy Zákona, lebo zotročovali človeka a tým stratili svoj význam. Zistili, že aj Ježiš má určité požiadavky. Uňho nemá miesto bezzásadovosť, pričom stanovuje nové kritériá, ktoré prinášajú nový život a neprijímajú sa ľahko. (odpustiť 77 ráz, stať sa služobníkom vo vzťahu k blížnym). To boli požiadavky, s ktorými učeníci museli vnútorne bojovať a až tak prijať Ježišove tézy. Ježišova sloboda nie je zadarmo.

        Sloboda v Kristovi neznamená, že on zruší všetky požiadavky a normy pre večný život. Práve naopak. Stanovuje nové, ale tak, že sa už meniť nebudú. Stávajú sa nadčasovými a budú mať zmysel a úžitok pre tých, ktorí ich príjmu za svoje. Nič ideálnejšie pre Božie kráľovstvo nebude ako je poznanie Ježiša Krista.

3.)  Ježiš dáva výnimočnú nádej.

Kdesi sa konali voľby. Tie sú súčasťou nášho života. Istý človek dal hlas svojmu kandidátovi. No po určitých krokoch tohto zvoleného kandidáta konštatoval: „Hanbím sa za svoju voľbu. Choval som plané nádeje.“

        Chlapec po skončení ZŠ nastúpil do učilišťa. Chcel sa naučiť remeslu. Dostal sa k určitému majstrovi odborného výcviku. Ten mal už dobré meno. Starší kolegovia mu vraveli: „Za to, čo sa u neho naučíš, sa nikdy nebudeš hanbiť.“

        Sv. Pavol svojho času napísal Rimanom: „Nádej nezahanbuje.“ (Rim5, 5) Za to, čo sa naučíš od Ježiša, sa nikdy nebudeš hanbiť. Život apoštolov to potvrdzuje. Apoštol národov píše na inom mieste: „...nehanbi sa za svedectvo v našom Pánovi...“ (2Tim 1, 8)

        Poslaním tohto sveta je vsugerovať nám, kresťanom, aby sme sa za svoju vieru v Ježiša Krista hanbili. Toto sa nesie od vzniku kresťanstva až do dnešných čias. Kresťania nie raz prežívajú zbytočný komplex menejcennosti. Konajú tak pod nátlakom a názorom sveta. Hanbiť sa treba za iné. Napríklad za to, že odmietame evanjelium alebo ho prijímame v instantnej forme, t. j. rozpustené v bludoch a zmätkoch tejto doby. Niekedy si pod vplyvom tejto tendencie ani nevychutnáme nádej vyplývajúcu z evanjelia. My, kresťania, sme stále v strehu. Veľa energie míňame na to, aby sme sa vyhýbali a odrážali dehonestujúce názory a útoky tohto sveta.

        U sv. Jána čítame: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš a proroci...“ (Jn 1, 45) Toto oznámil Filip Natanaelovi. Mnohí ľudia hľadajú to alebo toto, ale nie Toho, tzn. samotného Pána. Keď spoznáme jeho, všetko ostatné stratí svoju dôležitosť. Platí biblické: „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť...“ (Iz 55, 6)