Čo s ním?

V čase, keď sa stal Pán Ježiš známym , rešpektovaným a nepriehľadnuteľným učiteľom-rabbim,  židovskí pohlavári si začali klásť vážnu otázku. Pri poradách a debatách sa pýtali:Čo s ním?. Jeho popularita prerástla do takých rozmerov, že sa rozhodli konať a zastaviť ho. Ale konať sa rozhodli aj Ježišovi najbližší, ešte pred tým, ako sa rozutekali.Títo sa nepýtali čo s ním, ale skôr ich zaujímalo /logicky/, čo bude teraz s nami? Čo bude s nami, keď nám "Ženícha vezmú" a my zostaneme sami. Spomeňme zopár príkladov takéhoto uvažovania.

1.,Apoštol Peter. Pri príchode ozbrojenej kohorty, ktorá mala Ježiša zatknúť, zazmätkoval a určite dezorientovaný mečom odťal istému Malchusovi ucho. Pán ho za to napomenul a postihnutého uzdravil. Chcel tým naznačiť, že cesta meča nie je správna.

 Peter až neskôr pochopil, že správna je jedine cesta meča Božieho slova. Tej sa potom úspešne venoval až do konca svojho života. Kým bojoval mečom hmotným, dosiahol jedine to, že oddelil od seba určité časti ľudského tela. Ale, keď začal bojovať  mečom Božieho slova, docielil omnoho viac. Oddelil dobro od zla a hlavne zjednocoval Krista-Hlavu s jeho údmi, ktorými sme my. Musel prejsť vyššie uvedenou životnou skúsenosťou, aby túto pravdu pochopil.

2.,Judáš s ozbrojencami. Ježiša vyrušili v stave modlitby a vnútornej prípravy na udalosti, ktoré mali nastať. Čítame, že prišli sebavedomo. Mali lampy, svetlá a všetci boli pre istotu ozbrojení. A čo bolo pre nich dôležité-mali zo sebou zradcu-Judáša, ktorý ich neomylne k Ježišovi viedol. V Božom slove čítame, že po úvodnej konfrontácii sa stalo niečo zvláštne. Všetci pred Ježišom cúvli a popadali na zem. Určite to nebol pripravovaný scenár. Ešte aj ozbrojené komando, ktoré nepozná zľutovanie, preukázalo chvíľkovu slabosť a padlo na kolená pred Ježišom. Akoby nevedeli, čo s ním. 

Sú len dve možnosti v živote- buď niekoho k Bohu privádzame alebo opačne, odvádzame. Ak odvádzame, tak potom zrádzame tie hodnoty, pre ktoré sme boli stvorení. Nestačí iba formálne pred Pánom z času na čas pokľaknúť na spôsob Judáša a tých, ktorých viedol. Favorizujeme spôsob Petra, ktorý po tom,čo Ježiša zaprel, svoj čin oľutoval a stal sa z neho príkladný apoštol až do posledných chvíľ. Pochopil, že zmyslom jeho poslania, tak ako nás všetkých, je privádzať ľudí k Ježišovi. 

3.,Pilát. Ten sa dostal do nechcenej situácie. Musel riešiť Ježiša, na ktorom nevidel nijakú vinu. Povedali mu, že je to burič. Chcel mať túto kauzu čím skôr za sebou. V tejto situáciu pravdu nehľadal, nevložil sa celý do diania tak, aby ju odhalil. Určite si pomyslel, že musí riešiť vážnejšie veci, ako ja táto kauza, ktorá zdvihla veľkňazov zo stoličky. Rozhodol sa pre kompromis. Ježiša dal zbičovať, nasadil mu tŕňovú korunu a predviedol ho pred židov. Možno si myslel, že takýmto  čiastkovým trestom zadosťučiní ich požiadavke. No, mýlil sa.

  S hriechom nemôžeme bojovať čiastočne. Nedocielime nič. S hriechom sa nevypláca uzatvárať kompromisy. Tento zápas, celoživotný zápas, si žiada dôraz, modlitbu a v prípade pádu schopnosť vstať a pokračovať. Sotva nájdeme dôležitejšiu skutočnosť, ako je zápas s hriechom. Keď sa pýtame-čo s ním /s Ježišom/ v našom živote, tak len toľko, že on za naše hriechy zadosťučinil a to tak, že položil svoj život. Iba jeho milosť nám pomôže zachovať si čistý štít života až do konca.