Skončilo sa Veľkonočné trojdnie. Z pohľadu
účasti Božieho ľudu bola liturgia úspešná. Máme nádej, že aj duchovná stránka
veriacich bola naplnená s úžitkom pre dušu. Všetok talent farnosti sa sústredil
na toto obdobie cirkevného roka. To najlepšie, čo farnosť má, sa zjednotilo.
V liturgickej službe farnosti –
speváci, lektori, asistencia – všetci tí, čo chrám vyzdobujú i čistia a upratujú,
ale aj iní – títo všetci obetovali svoj čas, aby liturgia vynikla. Málokto
hľadí na to, že liturgické rúcha, predtým vypraté a vyžehlené, sú teraz
poznačené voskom sviec. Ide o vosk, ktorý síce pochádza z dielne „usilovných
a pracovitých včiel“, ale nájdeme ho ako „ozdobu“ na rúchach, podlahe i na
stenách. Každý sa teší, že liturgia bola slávnostná a pôsobivá. Stopy po
produktoch „pracovitých včiel“ sa odstránia a zase bude všetko v poriadku.
Navyše, môžu pribudnúť aj prepálené miesta
na oblečení, lebo sa hojne používalo kadidlo. Ide síce o oheň, ktorý „zaháňa
nočné temnoty“, ale dierku do látky vypáli raz-dva. Skonštatujeme, že podstatne
ubudlo z myrhy a uhlia. Po skončení slávení je potrebné rúcha odniesť
do čistiarne či vyprať a nečistoty z podlahy povysávať.
Údržba i doplnenie zásob poznačia i peňaženku.
Všetci túto skutočnosť oželieme, ak nám záleží na liturgicko-duchovnom živote
vo farnosti. Držíme sa tradičného hesla: Všetko na Božiu slávu!
Po skončení slávenia si ktosi zo starších asistujúcich
povzdychol: „Zhasnú reflektory osláv a prepneme na starý, úsporný mód.“
Kostol i liturgia sa vrátia do pôvodného režimu v podstatne jednoduchšom
šate.
Úvahu píšem v čase, keď sme pochovali
pápeža Františka (apríl 2025). Všetky médiá (i profánne) venovali udalosti
obrovský priestor. V médiách vystupovali rôzne osobnosti a pokúšali sa
zhodnotiť život a dielo tohto Petrovho nástupcu. Parafrázujem pražského
arcibiskupa, Mons. Jána Graubnera.
Sv. Otec František „vypol“ reflektory pozornosti, ktoré boli namierené
napríklad na Európu a na miesta s materiálnym prebytkom a upadajúcou
vierou a „prepol“ ich „do kútov“ v prítmí ľudskej i materiálnej biedy.
„Svetlo lámp“ sa tam nikdy nedostalo, lebo – kto by už len niečo hľadal tam,
kde sídli všeobecná núdza?! Pozornosť sústredil na miesta, kde nebolo nádeje a svetlo
pozemskej šťasteny išlo sotva na núdzový režim...
František reflektory prestavil a jeho
pričinením kužele svetla premiestnil tam, kde nikdy neboli. Urobil tak celou
váhou svojho pontifikátu. Bohatej, hedonistickej a pôžitkárskej Európe
nastavil zrkadlo. Nijaký kontinent neupadá duchovne tak prudko ako Európa. Tá
potrebuje siahnuť do rezerv a do hĺbky prehodnotiť možnosti a spôsoby
ohlasovania evanjelia.
Nie je doba reflektorov, je čas
reflektovania úpadku povolaní i poklesu prijímateľov sviatostí. František
otvoril tému biednych, ktorým nikto nevenuje pozornosť, témy trpiacich
následkom vojen a túžby po moci. Jeho odkaz spočíva v tom, aby sme po
stránke hmotnej „prepli“ na režim úspornejší a sústredili sa na zveľadenie
takého života, ktorý s pomocou milosti Zmŕtvychvstalého „zaháňa nočné
temnoty“ hriechu. Zároveň nech napodobňuje „pracovitú včelu“, ktorá podukuje
zdravý životný štýl evanjelia a zanecháva stopy Kristovej prítomnosti.
Život podľa vzoru Zmŕtvychvstalého má obsahovať koncentráciu talentu na
prehĺbenie viery. Užitočný je aj talent zameraný na vonkajšiu službu, ale ten
nenahradí angažovanie sa v pokání a v túžbe nasledovať Krista.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára