14.apríla 1912 sa potopil vtedy najväčší zaoceánsky parník Titanic. Pred polnocou narazil na ľadovec a celý sa ponoril do hĺbín oceána. Vrak objavili ho až v r.1985. Na palube bolo cca 2200 ľudí, zachrániť sa podarilo cca 700. Vedci, špecialisti, odborníci sa začali zaoberať technickými príčinami potopenia lode. Niektorí z preživších si spomenuli, že loď sa rozlomila na polovicu a tak sa potopila. Expertíza ukázala, že v strednej časti sa vytvorili trhliny, menšieho či väčšieho rozsahu , a práve v tejto časti sa Titanic prelomil.
Všade tam, kde sa vytvoria trhliny, skutočné i tie v prenesenom slova zmysle, vzniká nebezpečenstvo. Niet pochýb, že diabol má plán, podľa ktorého chce človeka odviesť od Boha a priviesť do zatratenia. Teda tam, kde patrí aj on sám. Tento plán má však trhliny. Boh o nich vie. Každoročne nás o tom presviedčajú sviatky Veľkej noci. Čo o tom vieme povedať?
1.,Človek má schopnosť "ísť cez bolesť". Znamená to, že aj za cenu istých obmedzení a nedostatku niečoho, môže napredovať. Vtedy, akoby bolesť zatajoval a obetavo kráčal ďalej.
Boží Syn išiel cez bolesť. Priniesol za nás vrcholne bolestivú obetu kríža. Ale , keď vystúpil na drevo kríža, zvolal:"Dokonané je!". Bol si vedomý toho, že už zadosťučinil za naše hriechy a to najvyššou krvavou obetou. Diabol nestihol dokončiť svoj zákerný plán. Boh vedel o trhline v ňom. Krvavá obeta Božieho Syna vyrazila diablovi z ruky všetky tromfy. A teraz dôležitá otázka pre nás: aké veľké sú naše hriechy, keď ich mohla zmyť iba najvznešenejšia krv-krv Baránka Božieho, ktorý je nevinnosť sama.
2.,Nie raz sa vyjadríme takto:už to nie je, čo bývalo. Takto sa väčšinou vyjadrujú ľudia, ktorí sú vo vyššom veku alebo reagujú na určité problémy, ktoré ich postretli. Ale takto zvykneme charakterizovať aj napr. niektoré nové výrobky po stránke výdrže a odolnosti.
Boží Syn ukázal, že jeho láska nedegraduje. Od jeho čias je rovnako vitálna, účinná, plnohodnotná. Sám diabol sa na nej popálil. Prehral na cele čiare, lebo na účinky tejto vznešenej a dokonalej lásky, ktorá žiari z kríža, nenašiel nijakú protizbraň. Ježišova láska nepotrebuje renováciu, nežiada sa jej aktualizácia, nepotrebuje nové dáta, ktoré by zdokonalili jej výkon. Ona je jedinečná, nestráca renomé, na rozdiel od tých, ktorí ju premrhali /Judáš/. Ten, kto sa pre ňu rozhodne, moc zla ho nezdolá a ani nenájde trhliny, ktoré by mohli spôsobiť potopenie vo viere.
3.,Krížova cesta z Kolosea v Ríme. Uvažovali sme nad meditáciami Sv. Otca Františka. V istej časti príhovoru vyjadruje znepokojenie nad mentalitou dnešných čias. Kritizuje zmýšľanie ľudí, ktorí všetko prepočítavajú, zhodnocujú, porovnávajú. Sv. Otec hovorí, že chýba nezištnosť v konaní človeka.
Kristus tak nekonal. Išiel na doraz. Dal všetko, celý svoj život a jeho jedinou slávou bola sláva nebeského Otca. Podľa jeho vzoru sa neskoršie vyjadrili apoštoli podobne:"Hľa, my sme opustili všetko a išli za tebou...".
Pravá láska si nenecháva rezervy. Buď je alebo chýba. Veľkonočný čas nás učí nezištnosti, lebo Ježišov príklad obety je hoden nasledovania. Jeden z Ježišových učeníkov zlyhal, lebo prepočítaval a na účte mu pribudlo na krátko 30 strieborných. Kto prepočítava praktickej v láske, ten sa prepočíta. Čerpajme vodu z prameňa spásy. Toho prameňa, ktorý sa nám bohato otvoril pri Ježišovom zmŕtvychvstaní a chce sýtiť naše duše. Je výsledkom nezištnej a neprekonateľnej lásky, ktorou Boh miluje človeka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára