Svetlo

Istý človek mal v chodbe svojho bytu zavesenú celú sadu bateriek, teda zdrojov svetla. Každý máme nejakú po ruke, ale on ich mal niekoľko, pekne zavesených vedľa seba. Hovoril, že každá má svoj dôvod použitia. Najmenšiu si brával so sebou do príručnej tašky, v ktorej mal o.i. osobné doklady. Baterku strednej veľkosti používal na orientáciu v byte, keď vypli elektrický prúd. No a tú najväčšiu si brával zo sebou vonku, keď potreboval vybehnúť na dvor a prejsť napr. do garáže. Každé svetlo malo svoj význam a on mal v tom dokonalý systém a poriadok.

Počas Veľkonočnej vigílie vstupuje celebrant do kostola a má v rukách veľkú sviecu-paškál. V chráme je tma, svetla sú zhasnuté a on spieva :Svetlo Kristovo. Ľudia odpovedajú:Bohu vďaka. Kristus je tým svetlom, ktoré rozháňa tmu. Aké má určenie toto Svetlo? Kam by sme ho zaradili v plejáde iných svetelných zdrojov, ktoré máme k dispozícii ? Kristus ako Svetlo má pre náš život neoceniteľný význam. Svetlo vynikne najviac vtedy, keď sa použije v tme.

1.,Svetlo, ktoré sa používa v tme duše. Tá môže byť spôsobená rôznymi príčinami smútku, bolesti, sklamania, znechutenia alebo ako dôsledok rôznych prehier v živote. Všetky tieto situácie dôverne poznáme. Sú na prvý pohľad neriešiteľné, ale zažívame ich preto, aby sme dali vyniknúť svojej viere. Tá je svetlom, ktoré nám pripomína, že tieto situácie majú svoj význam, lebo sú materiálom skúšky pre večný život. Musíme ich spracovať, ale nie hocijako, ale z pozície viery, ktorá je často našim jediným svetlom. Neradostné situácie života zvyknú odhaliť hĺbku našej viery. Viery v Toho, ktorý jediný je primeraným svetlom pre našu ubolenú, sklamanú a rozmanitým spôsobom postihnutú dušu.

2.,Kristus je svetlom v situácii, keď sú tmy okolo nás. Myslíme na vzťahy a atmosféru, ktorá nás ťaží  napr.v práci a celkovo v spoločnosti. Máme pocit, akoby existoval nejaký prstenec tmy, ktorý obklopuje našu existenciu a my potrebujeme svetlo, ktoré tento prstenec tmy naruší. Nádej je to svetlo, ktoré nám Boh posiela. Táto čnosť, keďže je Božská, môže rozraziť akékoľvek tmy okolo nás. Nenechajme sa ovplyvňovať tmou, ktorá nás miestami obklopuje a berie chuť do života. Božie svetlo má večný charakter a ten, kto pestuje nádej vie, že musí v živote vziať na seba úlohu svetla a takto poslúžiť ľuďom okolo seba. Svetlo musí mať podobu nádeje.

3.,Sú situácie, kedy si myslíme, že tmou je Boh sám. Za mnohé skutočnosti, väčšinou nepríjemné, staviame Boha na lavicu obžalovaných. Vyčítame, že na nás zosiela tmu, ktorá nás hatí v rozlete, prerušuje plány a stavia pred zdanlivo neriešiteľné situácie. Boh nie je tmou, práve naopak. Boh je Láska. A kde je láska, tam je najviac svetla. Presvedčili sme sa o tom počas slávenia Veľkonočného trojdnia. Obnažili sme kríž a videli Ukrižovaného ako veľmi trpel za naše hriechy. Ide o vrcholný dôkaz lásky, ktorý nenahradí žiadna iná. Pri znášaní svojho utrpenia sa pozrime na jeho utrpenie. Tá láska, ktorá dostala Ježiša na kríž sa nám núka ako posila lásky v našich krížoch. Vo svete je tmy veľa, ale v Bohu nijaká. Tam, kde účinkuje láska ako princíp života, tma nemá nijaké miesto. V atmosfére kríža uvidíme najviac svetla , ktoré naša duša potrebuje.