Reakcie

 

        V modernej dobe sa máloktorá organizácia alebo máloktoré spoločenstvo zaobíde bez toho, aby skúmala či skúmalo reakcie na svoju činnosť a aktivity. Nazývame to spätná väzba. Čo môže byť reakciou?

Niekedy hovoríme, že organizmus človeka na niečo zareagoval. Pozitívne alebo negatívne. Vo väčšine prípadov ak sa chcú spoločenstvá či organizácie posunúť vpred, nemôžu ignorovať reakcie zvonku. Tie potom zozbierajú, sebakriticky vyhodnotia a určia ďalšie výstupy do života.

Uprostred veľkonočných sviatkov môže zaznieť aj takáto otázka: „Aké boli reakcie na Ježišovo ukrižovanie a jeho smrť na kríži?“

Odpovedzme na ňu z pozície niektorých skupín obyvateľstva, ktoré s Ježišom viac či menej komunikovali.

1.) Ježovi neprajníci – najmä farizeji a veľkňazi

Nie je ťažké domyslieť si, čo v nich vyvolala správa o Ježišovom odsúdení a jeho smrti na kríži. Muselo sa im uľaviť. Možno si zhlboka vydýchli a povedali si (po 3-ročnom účinkovaní Pána Ježiša): „Konečne!“ Zbavili sa ho raz a navždy. Jeho pamiatka zahynie. Pohltia ju iné problémy a starosti doby a regiónu. Možno si povedali: „Konečne máme pokoj!“

        Ak takto uvažovali, tak uvažovali nesprávne. Hlboko sa mýlili. Ježiš je práve ten, ktorý priniesol pokoj. Bez neho pokoja niet. Hovoríme o pokoji, ktorý je potrebný pre ľudskú dušu, ale aj o pokoji vo vzťahoch medzi jednotlivcami, spoločenstvami alebo krajinami.

Po svojom zmŕtvychvstaní pozdravil svojich učeníkov slovami: „Pokoj vám!“ Táto myšlienka zaznieva v rámci obradov Bielej soboty, kedy kňaz na začiatku eucharistickej procesie spieva trikrát po sebe: „Pokoj vám, ja som to!“ Liturgia až takto zdôrazňuje dôležitosť pokoja, ktorý prináša zmŕtvychvstalý Kristus, a nie to, čo iba pokoj imituje.

 

2.) Ľudia s neutrálnym postojom voči Ježišovi

Mnohí z nich zostali na úrovni indiferentnej. Ježiš bol možno pre nich celkom sympatický, no na druhej strane im nestál za to, aby si popri svojich povinnostiach našli na neho viac času. Keď sa dozvedeli, že zomrel, možno mu venovali zádumčivý pohľad a jedno slovo: „Škoda...“ Ježišove názory im boli sympatické, podnetné a možno až príliš ambiciózne. Tušili, že budú odsúdené na neúspech. Niektorí si pritom vzdychli a povedali: „Škoda, že keď toľko hovoril o slobode, že nám nepomohol dostať sa spod nátlaku okupácie Rimanov a sociálnej biedy, v ktorej sa nachádzame.“

Škoda, že ho nepochopili. V prvom rade im hovoril o slobode pre Božie kráľovstvo. To je základná črta slobody. Ide o to, aby boli schopní nájsť cestu do Ježišovho kráľovstva. Keď hovoril, hovoril aj pre tých, ktorí boli mocní vo svojej dobe, ale hovoril aj tým, ktorí znášali okovy utrpenia. Celá Ježišova náuka je o slobode Božích detí.

Ešte ani dnes, po 2000 rokoch, ju mnohí neprijali. A tak sú vo svete stále mocní a ešte mocnejší, a potom tí, ktorí sú slabí, nemohúci a biedni. Ježišovo zmŕtvychvstanie je však svetlom pre všetkých.

 

3.) Ježišovi priaznivci a jeho najbližší

Počas verejného účinkovania im Ježiš nie raz dôverne prízvukoval, že musí trpieť, zomrieť, ale že na tretí deň vstane z mŕtvych. Ako vieme, veľkú pozornosť tomu nevenovali. Nepripúšťali si, že by ich milovaný Učiteľ mal trpieť ako zločinec a už vôbec nie to, že by mal vstať z mŕtvych. Preto po Ježišovej smrti na Kalvárii zavládol v ich dušiach nepokoj, zmätok, strach a obavy o budúcnosť.

Začali sa zaoberať otázkou, ako vyriešia svoju životnú budúcnosť. Ako a kde využijú tie myšlienky, ktoré im rezonovali v dušiach a ktoré počuli pri Ježišových katechézach. Ježiš sa po svojom zmŕtvychvstaní svojim verným zjavil. Svedčia o tom výroky Sv. písma. Tým boli uistení, že ich Kristus neopustí, aj keď pre ich oči bude neviditeľný.

Súčasná doba vysiela podobné signály. Mnohí sa tvária, že Ježiš je neviditeľný, že nemá dosah na život okolo. Preto vidíme najmä v Európe a aj u nás doma veľa zmätkov, neistoty, napätia, ba aj ozbrojených konfliktov. Všetko by bolo inak, keby ľudia vydávali iné signály – také, ktoré svedčia, že žijú spoločenstvo s Ježišom, ktorý síce zomrel na Kalvárii, ale na tretí deň vstal z mŕtvych. Jedine Zmŕtvychvstalý môže byť nádejou pre nás, ktorí v tejto dobe tápeme a hľadáme oporné body.