Čo ďalej?

Väčšina ľudí má ambíciu zaoberať sa svojou budúcnosťou. Existujú jednotlivci, spoločenstvá i firmy, ktoré ponúkajú služby ako pomoc pri riešení budúcnosti. Nie všetky sú seriózne, preto si treba dávať pozor do akých rúk zveríme svoju budúcnosť. Týka sa to záležitostí finančných, ale aj ľudských a duchovných.

Ježišovi učeníci boli postavení pred takúto záležitosť. Ich milovaný učiteľ sa vzniesol do neba a ešte pred tým sa s nimi rozlúčil. Určite mali v duši niektoré otázky, a to aj napriek tomu, že dostali uistenie o tom, že dostanú "silu zhora". Tie otázky sú typicky ľudské a môžu sa dotýkať každého z nás. 

1.,Čo bude s nami? Azda aj táto otázka bola predmetom ich rozhovoru. Ježiš ich vyučil náuke evanjelia a teraz, čo s tým? Nebolo všetko zbytočné? Nebola to iba epizóda v ich živote, ktorá sa vytratí a na všetko sa zabudne? 

Život ukázal, že takéto obavy neboli opodstatnené. Evanjelium dalo ich životu nový zmysel. Božie slovo ich naplňovalo tak, že pocítili túžbu ísť a zvestovať svetu veľké Božie diela. 

Naša viera sa dostáva do správnej intenzity vtedy, keď máme chuť sa podeliť. A to nielen s dobrami materiálnymi, ale aj s duchovnými. Vtedy sa stávame apoštolmi svojej doby.

2.,Kto bude s nami? Ježiš ako najvyššia autorita odišiel. On, ktorý ich denne usmerňoval, napomínal i karhal, ale aj pochválil a povzbudzoval. Zrazu je jeho miesto prázdne. Kto teraz po ňom prevezme takúto  životne dôležitú úlohu? 

Musia pochopiť, že Pán ich bude ďalej sprevádzať, aj keď iným spôsobom-tajomným. Oni ho neuvidia, ale budú vnímaví na túto jeho tajomnú prítomnosť. A ešte jedna dôležitá vec. Majú pochopiť, že oni sa stali, z Ježišovho poverenia, teraz vodcami tých, ktorí túžia po spáse. Oni sa stanú učiteľmi, staršími bratmi , či otcami a to až po krajnosť života-po obetu svojho života.

 Naučme sa učiť od tých, ktorí sú pri nás. Napriek ľudskej slabosti nás môžu veľa naučiť. A možno o tom ani nevedia. Učme sa učiť iných, nie postojom chladného mentora, ale pozíciou vnímavého človeka, ktorý zmierňuje akúkoľvek ľudskú biedu.

3.,Budeme prijatí? Možno aj táto otázka rezonovala v mysliach apoštolov, keď si uvedomili, že ohlasovanie evanjelia viditeľným spôsobom je teraz na nich. Ježiš im ešte skôr naznačil, aby boli pripravení aj na odmietavé reakcie prostredia. Podstatné je to, že budú prijatí Pánom, ktorý im dôveruje.  Do výbavy dostanú primerané prostriedky a tak ich služba bude predmetom Božieho požehnania. Jednoducho povedané-je to Božie dielo. 

Ak sme Bohom prijatí, máme prijímať život ako službu Bohu a jeho kráľovstvu. Celý náš život je službou, ktorá končí až posledným výdychom. Ak si ľudia z nej vezmú aspoň niečo, čo ich život pozdvihne, bude to znak toho, že náš život nebol daromný a prázdny. Prijímajme od Pána čo najviac, aby sme mohli dávať a užitočne prežiť život.