Počas svojho života natrafíme na veci,
javy, situácie, ktoré sa nám nepáčia. Vidíme v nich rôzne formy
nespravodlivosti a nemorálnosti. Okomentujeme to slovami: „Mne sa to vôbec
nepáči! Nechcem mať s tým nič spoločné! Dávam od toho ruky preč!“ Takto
alebo podobne sa vyhraňujeme voči niečomu, čo podľa nás nespĺňa parametre
slušnosti a zdravého správania sa.
Ježiš sa vyhraňuje voči svetu slovami: „Ale
ja vám nedávam, ako svet dáva.“ (Jn 14, 27). Vyhraňuje sa, ale nedáva od sveta
ruky preč. On ho chce premieňať, lebo do sveta vstúpil diabol. On chce svet
liečiť, obnovovať, oživovať. Aký je teda svet, čo môžeme o ňom povedať a ktoré
výrazy s ním spojené sú nám dôverne známe?
1.) Hovoriť
do sveta. Ísť do sveta.
Hovoriť do sveta znamená hovoriť
ľahkovážne, bez úsudku, bez vážnosti. O niektorých ľuďoch sa hovorí, že
ich slová nemôžeme brať veľmi vážne, lebo sa nezakladajú na pravde a serióznosti.
Ísť do sveta môže znamenať aj pozitívnu vec. Lebo tam sa môžeš naučiť veľa
dobrého, vymeniť si skúsenosti, môžeš porovnávať a vyhodnocovať. Ten, kto
ide do sveta a zachová si charakter, získa prehľad o veciach a nadhľad
nad nimi.
Teraz tieto dva termíny spojme a vyslovme
jednu myšlienku. Znela by takto: „Choď do sveta a hovor mu, prihováraj sa
mu!“ Ježiš to tak urobil. Poslal apoštolov do sveta, aby hlásali evanjelium.
Takto postupuje s učeníkmi každej doby. Ani my nie sme výnimkou. Svet
potrebuje pravidelne počuť slovo spásy.
2.) Svetová
úroveň. Svetský duch.
Nedávno priniesla televízia správu o tom,
ako mladý Slovák – stredoškolák – vyhral medzinárodnú súťaž. Jeho projekt
prevýšil projekty študentov z celého sveta. On už teraz dosiahol svetovú
úroveň, lebo sa úspešne meral s tými najlepšími vo svete.
Keď sa my, veriaci, zúčastníme nejakého
podujatia, nie raz konštatujeme, že tam vládol svetský duch. Úroveň toho –
ktorého podujatia bola príliš svetská. Čakali sme viac. Očakávali sme nejakú
myšlienku, niečo, čo by nás oslovilo a naplnilo. Svetská úroveň sa nám
máli, čakali sme viac. Svetová úroveň a svetský duch, to je kombinácia,
ktorá sa nám nepozdáva. Ideálom je svetová úroveň po stránke odbornej a zároveň
Ježišov duch, po stránke vzťahov a života. Toto očakávame od ľudí, ale aj
od seba – čo najvyššiu úroveň služby a Pánov duch, ktorý svedčí aj o morálnej
úrovni osobného života.
3.) Svetobežník.
Odchod z tohto sveta.
Prvý výraz podáva charakteristiku človeka,
ktorý je málo doma. Ba vlastne nemá ani trvalý domov. Je stále na cestách, má
nepokojného ducha, je nespokojný, ba až nešťastný, ak by sa mal dlho zdržiavať
na jednom mieste. Kedysi by ho nazvali tulákom, teraz je to svetobežník. Je to
človek, ktorý je stále v pohybe a nemieni nikde dlhodobo zapustiť
korene. Všetci bežíme v ústrety inému svetu. Napomáha tomu pribúdajúci vek
a choroby či neduhy. Svetobežníka z jeho obežnej dráhy stiahne málokto, ale ako bežca
do večnosti si ho volá Boh. Iba on nás, ktorí si bežíme svoje preteky, dokáže
stiahnuť k sebe.
Nedávno vysielali reportáž o dôležitosti
hospicov. Hovorili, že toto zariadenie má ambíciu dôstojne odprevadiť človeka
na druhý svet. Keď si svetobežník, málokedy niekoho potrebuješ. Ale keď nastúpiš
cestu do večnosti, neodmietneš pomocnú ruku, lebo pred večnosťou máš rešpekt a bázeň.
Pred svetom ani nie. Ak môžeš, modli sa za svetobežníkov, aby nezabúdali, že
svet trvalej hodnoty je v Božom kráľovstve. Ak to robíš, znamená to, že im
pomáhaš dosiahnuť dôstojné zavŕšenie života a pravý pokoj v duši.
Ak sa chceme vyhraniť, nevyhraňujme sa
voči svetu, ale voči zlu, ktoré sa v ňom nachádza. Nech Boží Duch premieňa
aj nás, aby nás zlo nepremohlo definitívne, ale aby si nás získalo Ježišovo
evanjelium, lebo iná dokonalejšia forma náuky tu vo svete neexistuje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára