JEDNOTA

 

        Pre život človeka má jednota veľký význam. Všetci,
ktorí žijú v určitom spoločenstve, to môžu potvrdiť. Existuje jednota z vypočítavosti, ktorá sleduje určitý benefit (materiálny), ale nemá hĺbku ani presvedčenie. Existuje aj jednota z donútenia. Násilie nikdy nedocieli stav slobodnej a presvedčenej jednoty. Ideálom  zostáva jednota sŕdc, ktorá je spontánna a je založená na hodnotách.

        Ježišovi veľmi záleží na jednote Božieho ľudu. Prihovára sa Otcovi a prosí, „aby všetci boli jedno.“ A to nie hocijako, ale tak, ako Otec v ňom a on v Otcovi. (Jn 17, 20 – 26). Popri tejto, najdokonalejšej forme, pekný príklad vidíme vo sv. Štefanovi. Je mimoriadne aktuálny najmä dnes (Sk 7, 55 – 60).

1.)         Štefan uprene hľadel na nebo, kľakol si a modlil sa.

Štefan uprene hľadel na nebo. Je to kontrast s našimi pohľadmi, ktoré sú často blúdiace, nervózne a hlavne prázdne. Zahľadieť sa na nebo a jeho hodnoty predpokladá najprv úkon vôle a ochotu zotrvať pri Bohu za každých okolností. Nesmieme byť vyrušení nijakým lákavým podnetom, lebo náš pohľad na Boha je vrcholom dňa.

        Štefan si kľakol a akoby adoroval živého Krista, ktorý sa mu na nebi zjavil. Pred Bohom kľakáme vtedy, keď si uvedomíme, že nás presahuje svojou nekonečnou mocou a múdrosťou,
ale aj preto, lebo on predstavuje tajomstvo, ktoré sa nám definitívne otvorí až vo večnosti. Touto aktivitou naša viera dostane hĺbku a zdvihne náš život k hodnotnejšiemu významu.

        Štefan sa modlil. Toto robí človek vtedy, keď sa chce dostať do Božej priazne a komunikovať. Nie iba jednorazovo, ale túži po tom, aby sa komunikácia s Bohom stala trvalou súčasťou jeho života. A to aj napriek tomu, že on je pre nás veľkým tajomstvom. Komunikácia s Bohom nás robí silnejšími a istejšími v každodennom živote. Ten, kto si pred tajomstvom kľakne vo viere, tajomstvo sa skloní k nemu a otvorí svoje pokladnice.

        Ide o ponuku, ktorú dostávame od sv. Štefana, mučeníka. Na báze jeho svedectva sa môžeme zjednocovať s úkonmi jeho požehnaného života. Lenže Štefan nekonal takto iba
pred smrťou. Išlo o konanie, ktoré mu dávalo zmysel neustále a bez neho by nedokázal žiť.

2.)         Na Štefanovi sa vyzúrilo celé besniace zlo.

Tí, ktorí ho kameňovali, robili tak s brutálnou zúrivosťou. Paradoxné je to, že boli presvedčení o správnosti svojho konania. Napriek tomu sa mučeník ešte angažoval vo veci ich spásy, lebo prosil Boha, aby im túto zlobu nezapočítal.

        Je chvályhodné prosiť za tých, ktorí ubližujú iným. Je ľahšie prosiť za tých, ktorí ubližujú iným, nie nám. Je záslužnejšie modliť sa za tých, ktorých kamene cítime na vlastnej koži. V bežnom chápaní života si kameň žiada odvetu (oko za oko). V poriadku spásy si kameň žiada odpustenie. Majme odvahu sa aj v tomto zjednocovať – v odpúšťaní a v prosbe, aby sa otvorené nebo ukázalo aj páchateľom zla. Diabla odzbrojíme najmä vtedy, ak odmietneme pomstu a zachováme si čistý štít života.

3.)         Štefan ponúkol svoj život ako zmiernu obetu.

Pane, prijmi môjho ducha! Niekedy nás prekvapí nečakaná návšteva. Povieme: „Ani neviem, či mám niečo na ponúknutie.“ Návšteva povie: „Nič si neprosím, iba sa 10 minút spolu porozprávať a posedieť si.“

        Istá mládežnícka pieseň obsahuje tieto slová: „Mám prázdne ruky, Pane...“ Akoby chcel textár povedať, že nemá Pánovi ani čo ponúknuť. Ale Boh odpovie: „Daj mi denne aspoň 10 minút. Poseď si pri mne a porozprávame sa.“ To je méta, ktorá nie je nerealizovateľná ani pri dnešnom uštvanom tempe života. Tento prvok zjednocovania sa nemá pevné miesto v našom prostredí. Rodina, farnosť by mali byť miestom tejto formy jednoty. Boh veľa nežiada. Ponúknime mu niečo zo svojich drahocenností – svoj čas. Ten si vydobyme na úkor prázdnych činností, do ktorých sa bezmyšlienkovito ponárame.

        Na jednote s Bohom a s blížnymi treba pracovať neustále. Jednota nie je zlatá medaila vo vitríne, ktorá znamená aký si bol dobrý kedysi... V jednote musíš byť dobrý neustále, a to bez nároku na medailu. Ak prestaneš na jednote pracovať, tvoj život sa začne potápať. Je v tvojom záujme, aby si denne obnovoval to, o čo prosí sám Ježiš v modlitbe k svojmu Otcovi: „Aby všetci boli jedno.“