Ježišov rukopis

 

 

        Je isté, že rukopis istých ľudí dôverne poznáme. Prakticky, hneď spoznáme, čo niekto napísal, lebo vieme, že tak píše niekto z rodiny alebo z radov kolegov či známych. Vtedy povieme: „Toto je jeho rukopis.“

        V prenesenom slova zmysle tak vyjadrujeme aj spôsob pravidelného konania istého človeka. Nazývame to modus operandi. Každý z nás má zaužívané postupové kroky, ktoré používa na dosiahnutie výsledkov. Toto všetko sú naše rukopisy.

        Šimon Peter zažil pri rybolove Ježišov rukopis. (Jn 21, 1 – 14) V čom spočíval? Po neúspešnom celonočnom rybolove, keď sa vracali znechutení rybári domov, ktosi ich oslovil. Dal im pokyn, aby na danom mieste spustili siete ešte raz. Keď tak urobili, vytiahli veľké množstvo rýb (153 rýb). Peter z toho usúdil, že na brehu nemôže byť nikto iný, iba ich milovaný Učiteľ, Ježiš. Iba on dokáže urobiť z ničoho veľkú vec. Nikto iný, iba Ježiš. Ako ovplyvnilo Šimona Petra toto poznanie?

1.) Uvedomil si, že iba Boh dáva mieru (plnú, natrasenú, vrchovatú).

Boh nedáva polovičné dary, resp. dary nižšej kvality. Pre každého má pripravenú plnosť darov. Ide len o to, ako s týmito darmi naložíme.

        V živote zažijeme aj rybolovy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nedostatočné. Túžime po väčšom formáte a obsahu. Aj za tým stojí Boh. Medzi hlavné previerky našej viery v dnešnej dobe patrí to, či stále veríme v Božiu prítomnosť, aj keď nám nedáva dary v takom rozsahu, ako by sme si priali my. Apoštoli zažili prázdne siete, ale aj naplnené do prasknutia. Napriek tomu ostali Ježišovi verní. Aj dnes je viera o vernosti Ježišovi, ktorý rozdáva tak, ako sám chce.

 

 

 

2.) Peter vnímavo zachytil Jánov hlas: „To je Pán!“

Všeobecne vieme, že sme citliví na niektoré skutočnosti. Keď je niekto na niečo citlivý, tzn. že na to bude reagovať – niekedy bolestnou grimasou, inokedy podráždením, alebo tým, že zvýši pozornosť.

        Byť citlivý však znamená aj to, že človek správne posúdi biedu vo svojom prostredí života a primeraným spôsobom ju pomáha zmierniť. Byť citlivý znamená byť vnímavý aj na to, čo niekto povie. Peter napriek tomu, že to bol muž zvyknutý na ťažkú prácu rybára, bol citlivý na podnety o Ježišovi. Stále ho nosil vo svojom srdci, a preto niet sa čo čudovať, keď zbystril pozornosť po Jánovom vyhlásení.

        V dnešnej dobe sme takí citliví na isté podnety, že ich nazývame diskriminačnými. Sme takí citliví, že sme vnímaví na Božie slovo? Peter aj uprostred ťažkej práce nestratil túto citlivosť. Ľudia dnešnej doby akoby ju pod vplyvom zhonu života strácali. Keď vstupujeme do kostola na sv. omšu, máme v duši Jánovu vetu – Tu je Pán! Sme citliví a vnímaví na to, že Boh nás chce osloviť a povedať nám slovo spásy?  Niekedy vnímavosť a otvorenosť zaniká v hluku sveta. Peter nechal svoju loď a náhlivo sa pobral za Ježišom. Aspoň niečo z jeho akcelerácie by sme si mali osvojiť v zmysle túžby po stretnutí s Ježišom v eucharistii.

3.) Peter nebral ohľad na nič a na nikoho.

Skočil do vody a doplával k brehu sám. Ostatní učeníci v zmysle zodpovednosti za úlovok v bezpečí doviezli loďky k brehu. Čo to znamená? Petrovo konanie bolo silno emotívne. Ukázal, ako hlboko bol Ježiš v jeho srdci. Jeho reakcia vyznela až príliš detinsky a naivne, ale koľko radosti a nadšenia bolo v jeho konaní. Predstavuje emotívny prvok života Cirkvi, ktorý má tiež svoje miesto v službe ohlasovania. Ostatní apoštoli konali racionálne a menej emotívne. Vedeli o svojej povinnosti – doviesť úlovok bezpečne na breh. Oni predstavujú inú stránku ohlasovania evanjelia – vecnú, praktickú, konkrétnu, hmatateľnú. Viera nemôže obstáť iba na emócii, ale potrebuje aj racionálne riešenia. A zasa – racionálne riešenia potrebujú aj radostnejší prvok emočného konania. Jedno dopĺňa druhé. Šimon Peter s ostatnými apoštolmi predsa tvorili jednu posádku lode. Aj keď mali rozdielne povahy a úlohy pri rybolove, ukázali súlad a jednotu. Pri ohlasovaní evanjelia sa treba snažiť skĺbiť všetky také sily a kvality, ktoré môžu priniesť plné úlovky Božích darov.

 

        Ježišova otázka, ktorú adresoval apoštolom: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Zaznieva aj pre všetky generácie kresťanov. Ak si s Ježišom, ak si adresátom jeho veľkých darov a milostí, musíš pripraviť pokrm dobrého príkladu aj pre ostatných. Ježiš nás obdarúva a sýti preto, aby sme si boli vedomí toho, že z tejto štedrosti máme odovzdávať ďalej. Ak to urobíme, všetci povedia, že je v nás Ježišov rukopis, ktorý spočíva v našom zmýšľaní a konaní podľa evanjelia.