Vždy, keď navštívim chorého človeka, som svedkom zvláštnej a chvályhodnej situácie. Chorý sa stáva centrom diania v rodine a domáci mu venujú zvláštnu pozornosť. Snažia sa mu čo najviac uľaviť v jeho ťažkom položení: zoženú mu polohovaciu posteľ, snažia sa zachovať ticho, uvariť na čo má chuť, poumývať ho atď. Chorý človek mobilizuje blízku i vzdialenú rodinu, ba i svojich známych a priateľov. Vytvára okolo seba akoby posvätnú atmosféru. V rámci nej sa všetci priúčame určitým zákonitostiam, ktoré majú všeobecnú platnosť. O čo ide?
1.,Ťažko chorý človek je odkázaný na iných. Sám si už pomôcť nedokáže. Odkázanosť- to veľká zmena v živote, ktorej sa všetci chceme vyhnúť. Ruky, ktoré kedysi pomáhali iným, ochabnú a chorý čaká na to, že sa ho ujmu ruky tých, ktorým môže dôverovať. Ruky, ktoré držia chorého a slúžia mu, si zaslúžia uznanie pred ľuďmi i pred Bohom. Chorý takto akoby ponúkal možnosť pre iných, aby získavali hodnoty pre večnosť, aby sa posväcovali.
Súčasťou slova odkázaný je výraz-odkaz. Odkázaný trpiaci odovzdáva svojmu prostrediu odkaz, aby ľudia pamätali na to, že koniec ich života môže byť sprevádzaný takouto atmosférou. Trpiaci človek nie je trpiacim iba pre seba, ale jeho situácia sa dotýka všetkých, ktorí vnímajú jeho situáciu.
Situácia chorého ukazuje na to, že v istej fáze života je človek odkázaný už iba na Boha. Keď zlyháva všetko , čo súvisí s odbornou liečbou, prichádza na scénu už iba Boh. A ten buď urobí zázrak tak, že sa chorému uľaví alebo urobí ešte väčší zázrak a to takým spôsobom, že chorého vovedie do svojho kráľovstva vo večnosti.
2.,K lôžku chorého sa treba zohnúť. Vzpriamení by sme mu veľmi nepomohli. Akýkoľvek prejav obetavosti voči nemu je sprevádzaný akousi poklonou. Niekto si to uvedomuje, iní nemusí, ale tento úklon robí automaticky. Ak v trpiacom vidíme samotného Krista, ten úklon bude presvedčivejší a pozornejší. Kristus túto myšlienku viackrát potvrdil. Najmä týmto výrokom:čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste to urobili...Pri lôžku chorého akoby sme adorovali Krista, ktorý sa nám predstavuje v osobe chorobou poznačeného a zomierajúceho človeka. Je to preto, lebo on sám trpel na Kalvárii a niekomu ponúka možnosť, aby sa s ním v utrpení spojil a vytvoril pevné puto, ktoré ani smrť nemôže rozdeliť.
3.,V športovej terminológii existuje výraz-divácky záujem. Miera úspešnosti určitého podujatia sa meria záujmom diváka. Keď je veľký záujem divákov, podujatie sa považuje za úspešné.
Chorí nepotrebuje divácky záujem zvedavcov. Tí mu veľmi nepomôžu. Úspešnosť jeho životného zápasu je podmienená tými, ktorí mu poslúžia pravidelným servisom. Ďalej tými, ktorí sa zmobilizujú k modlitbe nielen za jeho uzdravenie, ale aj za to, aby jeho duša mohla v čistom šate milosti doputovať do Božieho kráľovstva. V prípade chorého myslíme na jeho úľavu fyzickú, ale aj duchovnú.
Boh chce, aby trpiaci mali okolo seba posluhujúcich. Vytvára sa tak spoločenstvo, ktoré je ním požehnané. Je to spoločenstvo, ktoré síce prežíva bolesť, plače, smúti, ale v prítomnosti Krista vidí svetlo, ktoré znamená nádej. Nech je Kristus svetlom pre každého, kto trpí, ale aj pre toho, kto mu pomáha niesť bremeno utrpenia a zomierania.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára