Takmer denne sa stretávame s rôznymi druhmi utrpenia. Ľudia trpia po stránke telesnej i duševnej. Vieme aj to, že jedna oblasť ovpyvňuje druhú. Telesné utrpenie má dosah na dušu a duševné ťažkosti môžu prechádzať aj do roviny telesnej. Utrpenie človeka sa prenáša aj na ľudí okolo neho. Sv. Písmo nás poučuje slovami:"Radujte sa s radujúcimi , plačte s plačúcimi" /Rim 12,15/. Tak, ako sa tešíme z radosti iného človeka, tak na nás dolieha aj bieda nášho blížneho. Ideálom je to, aby nikto netrpel osamote. Ide o pekné svedectvo, ak existujú ľudia, ktorí chorého a trpiaceho podporujú, ošetrujú a dávajú mu na javo, že nie je vo svojom položení sám. Zjemňovanie ťažkostí a utrpenia patrí k vrcholom evanjeliovej lásky, ktorú nám zanechal Ježiš Kristus. Boh odmení tých, ktorí slúžia pri trpiacom do jeho posledného výdychu. Čo vyjadruje slovo utrpenie?
1.,Strpieť. Myslí sa na skutočnosť, podľa ktorej musíme v živote niekoho alebo niečo znášať. Slovo strpieť obsahuje minimálny optimizmus, ktorý dáva nádej, že určitý stav nebude trvať stále. Že po určitom čase sa všetko vráti do normálnych koľají. Bývajú situácie, keď máme strpieť maniere alebo slabosti určitého človeka. Týka sa to zamestnania, školy, prípadne miesta, kde bývame a máme do činenia s rôznymi ľuďmi.
Sv. Pavol píše:"Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti. Len ma už strpte. Veď horlím za vás Božou horlivosťou" /2 Kor 11, 1-2/.
Strpieť niekoho nie je jednoduché, ale môže to byť zdrojom požehnania, ak svoju situáciu odovzdávame Bohu ako svoj dar.
2.,Trpieť. Ide o aktuálny stav, ktorý človek prežíva. Prijal by úľavu a vyslobodenie, ale cesta je ešte ďaleká. Koľkokrát počujeme, ako niekto v rozhorčení povie:"Ja to trpieť nebudem!" Naráža tým na rôzne formy neporiadku a nespravodlivosti vo svojom prostredí. Potom sa snaží podniknúť určité kroky, aby sa situácia zmenila. Niekedy sa to podarí, inokedy nie.
Existuje však utrpenie, ktoré musíme znášať a neurobíme s tým nič. Neexistuje nič také, čo by podstatne zmenilo našu situáciu. Pre veriaceho človeka je jediným riešením to, aby aby obnovil svoju cestu ku Kristovi. Prečo? Lebo Kristus dôverne poznal cestu utrpenia, sám po nej kráčal a ukázal, že cenou znášania utrpenia je pre človeka Božie kráľovstvo. Boh nenechá bez odmeny nikoho, kto trpí s pohľadom na Ježiša a počúva na jeho výzvu: poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním" /Mt 11,28/. Táto situácia vedie trpiaceho k tomu, aby si osvojoval spásonosnú schému života. Spočíva v tom, že najprv treba na Krista pohliadnuť, učiť sa od neho pohľadom na kríž a prosiť o silu. Takto sa dostáva trpiaci do blízkeho kontaktu so svojim Spasiteľom a v tomto rozpoložení môže svoj život očisťovať a zároveň ho obetovať na dôležité ciele, ktoré sa dotýkajú jeho samého alebo blízkych.
3.,Utrpenie môže byť sprevádzané javom, ktorý nazývame zatrpknutosť. Tá je výsledkom straty pozemských ambícii a radostí, ktoré tento svet ponúkal. Pozemský svet prestáva byť zdrojom optimizmu a určitej spokojnosti.
Utrpenie môže spásonosne zmeniť človeka a to tak, že ho privedie k hodnotám stálym. Predstaví mu jedinú formu nádeje, ktorá pozostáva z večných radostí a nie z tých pozemských. Pozemské radosti trpia na nestálosť a potom trpí aj človek, ktorý jedinú svoju nádej vložil na ich účet.
Je dôležité, aby sme už počas života dvíhali srdcia ku Kristovi a v ňom hľadali a nachádzali perspektívu pre svoju dušu. Pomáhajme trpiacim, aby sa vzopreli zatrpknutosti a hľadali úľavu a útechu v živom Bohu. Niet nad spoločenstvo, ktoré sa vytvorí okolo lôžka trpiaceho. Tam je dosť miesta pre službu, pre modlitbu a pre upevnenie puta s človekom, ktorý na večnosť odchádza a s tými, ktorých služba lásky zjednotila a posunula duchovne vyššie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára