V Liturgii hodín, ktorú sa modlievajú kňazi, zasvätené osoby a aj niektorí laici, sme tento týždeň čítali úryvok zo spisov svätého Prokla, carihradského biskupa. Význam vianočných sviatkov vtesnal do peknej vety, ktorá znie:"Dnes sa zem a voda podelili o Spasiteľovu milosť a celý svet sa naplnil radosťou"/ LH I., s.485/. Prečo zem a voda? Preto, lebo Mesiáš zostúpil na zem. Boží Syn prijal ľudskú prirodzenosť a narodil sa ako človek v Betleheme. A preto, lebo predtým, ako začal účinkovať vstúpil do vôd Jordána a poveril proroka Jána Krstiteľa, aby ho pokrstil. A tak je Spasiteľovou milosťou požehnaná celá zem skrze Betlehem ale aj vody, ktoré pôsobením Božej milosti v Jordáne dostali schopnosť posväcovať. Aký je vzťah medzi požehnaným Betlehemom a požehnaným Jordánom?
1.,Boh rád vstupuje cez svedectvo niekoho. V Betleheme išlo o svedectvo interné, ktoré bolo zastúpené Máriou a Jozefom a svedectvo externé, ktoré vzorne reprezentovali pastieri a mudrci.
Svedectvo udalosti pri Jordáne potvrdil Ján Krstiteľ/Hľa, Boží Baránok/ a najmä mohutný hlas Otca, ktorý potvrdil Jánovo svedectvo slovami:"Toto je môj milovaný Syn...".
Boh chce mať svojich svedkov aj dnes. Predstavme si takúto modelovanú situáciu. Na dvere kancelárie vysoko postaveného človeka zaklope niekto zo sekretariátu a povie: je tu taký a taký človek a domáha sa stretnutia...Vysoko postavený človek môže reagovať trojako. Môže povedať:povedzte, že nie som tu. Alebo zareaguje takto:nech počká! Ale môže sa zachovať ústretovo a povie: nech vojde!
Každý kresťan má byť takým svedkom, ktorý priamo alebo nepriamo zvestuje:je tu Ježiš! Reakcia poslucháčov je nám dôverne známa. Niektorí reagujú:nie som tu preňho!. Iní hovoria: nech si počká, mám teraz dôležitejšie veci. Neodmietam ho, ale nech si počká! A napokon tí, ktorí sa mu otvoria v radostnom očakávaní povedia: nech vojde, rád ho prijmem!
Naša viera by mala na konci sviatkov Ježišovho narodenia súzvučiť s poslednou verziou-nech vojde!. Nech vojde ten, ktorý požehnal svojim príchodom celú zem a aj pre mňa môže byť zdrojom bohatého požehnania. Nech požehná moje myšlienky, slová a skutky. Nechcem zostať mimo tohto vzácneho daru z nebies.
2.,Od čias Betlehemských udalostí platilo, že "chlapec rástol a mocnel". A od čias udalostí v Jordáne platilo, že iní popri ňom rástli a mocneli a tak je to stále a bude to platiť do konca čias.
Pre nás je vhodné, aby sme si položili otázku: vyrástol už niekto popri mne? Dal som už niekomu príležitosť, aby sa u mňa n
aučil dobrým veciam? Chápem svoj život v tom zmysle, že mám pomôcť niekomu, aby popri mne vyrástol, mocnel a duchovne dospel? Spomeniem si na tých, ktorí boli mojimi učiteľmi a veľa sa pre mňa obetovali? Možno sa vo mne znova musí narodiť Kristus a možno sa potrebujem znova vrátiť k Jordánu svojho života-ku krstu, aby som si uvedomil, že Boh nechal vo mne svoju trvalú pečať.
3.,Ježišovo narodenie a verejné účinkovanie hovorí aj o domove. V čase Betlehema platilo, že pre malého novorodenca sa nenašlo miesta v ľudskom príbytku. Maštaľ sa stala východiskom z núdze. Už len tento fakt niečo naznačoval. A od čias udalostí pri Jordáne platilo to, čo on sám vyhlasoval, že Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil...Pre Ježiša akoby nebolo miesta na stále bývanie. Mnohí mu síce poskytli svoju pohostinnosť a to veľmi radi, ale o trvalom domove a ani dome nemôže byť ani reči.
Je to preto, lebo on sám sa stal domovom a príbytkom pre všetkých, ktorí zostali opustení a ochudobnení o ľudskú lásku. On sám prišiel, aby nás zastrešil, nie zastrašil, ale zastrešil.
V našom chráme, ako v každom inom, je drevený Betlehem. Ide o pekné diele, ktoré má svoju charakteristickú črtu. Všade dookola nad maštaľou Ježišovho narodenia sa nachádzajú domčeky. Očividne sú akoby nadradené nad maštaľou. Ale zvláštne je to, že ona je väčšia ako okolité domy, až skoro predimenzovaná...Je v tom zámer. Lebo to, čo sa odohralo v betlehemskej maštali, prevyšuje všetky iné aktivity a diela vo všetkých domoch sveta...Preto je maštaľ rozmerovo, ale hlavne významovo inde ako iné objekty, ktoré by mali maštaľ zatlačiť do úzadia, ale nedokážu to...Ani teraz, keď sa stavajú obrovské mrakodrapy a ani nikdy v budúcnosti. Živý Kristus je našim domovom so všetkými hodnotami, ktoré potrebujeme k tomu, aby sme rástli v láske a milosti a aby sme boli milovanými deťmi Otca. Udalosti Betlehema a Jordána sa môžu v nás neustále opakovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára