Predstavme si takúto bežnú situáciu zo života: doma sa pripravuje jedlo pri príležitosti rodinnej oslavy. Vždy je to tak, že niekto z rodiny je za prípravu zodpovedný. Súčasťou prípravy je aj priebežná ochutnávka. Z času na čas sa pokrm naberie ne lyžicu alebo na vydličku a nasleduje ochutnávka, ktorá nám napovie, či niečo jedlu nechýba a koľko času ešte potrebuje, kým nebude čo najdokonalejšie pripravené na konzumáciu.
V evanjeliu čítame o tom, ako učeníci kráčali s Ježišom cez obilné pole a trhali klasy. Mali hlad. Konečným produktom žatvy je síce chlieb , ale oni kvôli hladu robili ochutnávku vopred /Mk 2,23-28/.
Boh nám sľúbil večný život. Nikto z nás nevie dopodrobna a precízne vypovedať, čo to znamená. Chýba na vedomosť a nemáme k dispozícii ani také výrazové prostriedky, ktorými by sme si pomohli. Večnosť je definitívny chlieb dobra, ale kým z neho ochutnáme, prijímame iba predkrm, iba ochutnávame z toho, čo nám raz v plnosti prestrie Boh vo svojom kráľovstve. Ktoré sú to tie momenty, ktoré teraz ochutnávame z časti , ale vo večnosti ich dostaneme plne rozvinuté?
1.,Spoločenstvo. Tu, v pozemskom živote, sme na spoločenstvo zvyknutí. Narodili sme sa do spoločenstva, prežili sme v ňom podstatnú časť života a máme aj prísľub večného spoločenstva s Bohom. Pozemské spoločenstvo býva zraniteľné, aj keď má podobu priateľstva alebo pokrvného puta. Najmä v tom zmysle, že nás postupne opúšťajú naši blízki a odchádzajú na večnosť. Koľkých sme už vyprevadili na druhý svet?! A veľmi nám chýbajú!
Spoločenstvo vo večnosti je postavené na prítomnosti Ježiša, ktorému sme dôverovali celý život. Toto spoločenstvo sa nikdy nerozpadne , ono nemá nijaké zraniteľné miesto. Nikdy sa nepominie, nemusí sa triasť o svoju existenciu. Boh je zárukou jeho večného trvania. Ak sme pri rodičoch alebo príbuzných alebo priateľoch zažili predchuť dobra večného spoločenstva, ďakujme Pánovi za tento veký dar, lebo tým sme už z časti ochutnali večnosť.
2.,Láska. Dominanciou a nosnou myšlienkou neba je láska. Všetko je vo večnosti postavené na tejto božskej čnosti. Láska pozemská má svoje limity a vždy je niečím sprevádzaná napr. bolesťou, utrpením, krížom a aj mnohými rizikami napr. tým, že láska sa niekedy môže zmeniť na nenávisť.
O hodnote lásky hovorí inšpiratívne pápež sv. Klement I. takto:"Kto môže vyzdvihnúť slovami puto Božej lásky? Kto je schopný vyjadriť jej vznešenú krásu? Výška, na ktorú láska dvíha, je nevýslovná. Láska nás spája s Bohom, láska zakrýva množstvo hriechov, láska všetko vydrží, všetko trpezlivo prijíma, v láske nie je nič špinavé, nič pyšné, v láske niet roztržiek, láska nevyvoláva rozbroje, láska robí všetko vo svornosti, všetci Boží vyvolenci sú dokonalí v láske, bez lásky nie je nič milé Bohu. ...Modlime sa teda a prosme Božie milosrdenstvo , aby sme mali lásku bez akejkoľvek ľudskej zaujatosti , lebo ...tí, čo sú vďaka Božej milosti dokonalí v láske, dostanú miesto medzi svätými a pri príchode Kristovho kráľovstva ich bude vidno"/ Liturgia hodín III. s. 51/. Veľmi lákavý je tento chlieb lásky, ktorý nám Pán pripravil vo večnosti, ale už teraz môžeme malé odrobinky z neho ochutnávať.
3.,Boh.Tu, na zemi sa učíme hľadať cestu k nemu. A koľkokrát na nej zlyhávame?! Musíme začínať znova a znova... Niekedy je naše hľadanie Boha dosť kostrbaté a nestabilné, inokedy sme schopní podriadiť tomuto hľadaniu všetko. Počas pozemského života sa snažíme snahu o nájdenie Boha stabilizovať a povýšiť na najvýznamnejšiu aktivitu, ktorá zatieni všetky ostatné.
Vo večnosti stráca hľadanie opodstatnenie. Tam je istota. Tam je koniec urputným zápasom, ktoré na zemi absolvujeme, keď hľadáme Božiu vôľu. Tam, vo večnosti, sa nám Božia vôľa osvetlí vo všetkých rozmeroch. Čo nám jasné nebolo, Boh nám ukáže vo svojej perspektíve prozreteľnosti. Hľadanie Boha na zemi nám dáva zmysel života. On nás cestou mnohých situácií volá k sebe a dáva o sebe vedieť. Výnimkou nie je ani vyprevadenie blízkeho človeka na večnosť. Boh si zaslúži našu poklonu, aj keď je nedokonalá. Boh ocení to, že sme ho hľadali, možno popritom aj poblúdili, ale jeho cesta sa nám znova stala známou a prijateľnou. Ak kraľoval počas pozemského žovota v našich srdciach, určite bude aj vo večnosti a to tak, ako sme ho nepoznali-ako Pán večného života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára