Taký je dnes život...

 

          Túto vetu môžeme počuť pomerne často. Zaznieva aj ako obhajoba konania človeka, ktoré nie je veľmi solidárne s morálkou. „Tak sa dnes žije, taký je dnes život...S tým nenarobíš nič.“ Ide tu o úkon prijatia takých skutočností, ktoré môžu život degradovať a deformovať. Ide o postupný ústup z hodnotových pozícii, v ktorých sa hriech pokladá za normatív života.

          Z evanjelia, ale aj zo života vieme, že sú na tomto svete plačúci, chudobní; takí, ktorým sa nedostáva spravodlivosti, ale aj takí, ktorí sú prenasledovaní kvôli viere (prenasledovaných kresťanov z roka na rok pribúda). (Mt 5, 1 – 12) Máme sa preto uspokojiť s názorom: „Dnes je taká doba, dnes sa tak žije?“ Na rôzne krivdy života reagujeme aj svojím postojom prameniacich z viery. Spomeňme niektoré z nich, aby sme dostali do života viac svetla.

1.)    V Bratislave je Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa.

Takmer 100 rokov visel 16 metrov vysoko obraz, na ktorý namaľoval bratislavský sochár a maliar Alojz Rigele (1879 – 1940) – Tvár Ježiša Krista. Obraz bol umiestnený v r. 1926. Dňa 26. 1. 2022 však spadol. Drevený podklad sa rozlomil, ale olejomaľba vydržala strmý pád bez ujmy. Obraz zreštaurovali a umiestnili na pôvodné miesto. Má priemer 130 cm. Po reštaurovaní ho na istý čas umiestnili vedľa bočného oltára, aby si ho ľudia pozreli zblízka. Záujem bol obrovský. Ľudia si dali vedieť a neraz bol kostol plný obdivovateľov, ale aj takých ktorí sa prišli pokloniť a pomodliť. S dojatím hľadeli na Kristovu tvár, ktorá je ovenčená tŕňovou korunou. Spasiteľov pohľad je pôsobivý a vyžaduje od nás moment zastavenia sa, poďakovania a odprosenia.  (Posol 2, 2026)

          Človek, ktorý má často pred sebou Ježišovu tvár, nemôže tak ľahko konať zlo. Práve naopak. Bude sa snažiť o to, aby svoju vieru zúročil do podoby obetavej pomoci tým, ktorí to potrebujú. Takýto pohľad môže viesť k pokániu, k ľútosti nad hriechom, môže byť zdrojom pomoci v pokušení konať zlo. Pohľad do Kristovej tváre, môže sa stať zdrojom posily v rôznych skúškach a nebezpečenstvách. Ide o to, aby Kristus nebol veľmi ďaleko od nás, ale aby sme mali na očiach jeho spasiteľnú podobu.

2.)          V Španielsku sa nachádza veľké množstvo unikátnych historických miest.

Jedným z nich je aj mesto Baeze. Spomenieme iba jednu zvláštnosť – na námestí je lavička a na nej sedí socha z bronzu a číta knihu. Ide o významného španielskeho básnika, Antonia Machada (1875 – 1939). Vedľa sochy poeta je ešte voľné miesto. Prichádzajú turisti, prisadnú si k Machadovi a fotia sa s ním. Majú tak pamiatku na celý život. Myšlienka je to pekná, ale aj tak, zo sochy ide chlad. Z diela básnika má duša pôžitok, ale bronzová napodobenina bude chladná vždy.

          Nedávno uviedli výsledky výskumu medzi študentmi. Mal iba jedinú otázku: „Kto je tvoj najlepší priateľ?“ Odpovede všetkým otvorila oči. Väčšina odpovedí znela: umelá inteligencia. Nie konkrétny človek, ale AI. Mladým chýba ľudská blízkosť a nahrádzajú ju AI.

          Svet niekedy viac produkuje chlad, aj keď v dokonalej podobe umeleckého diela alebo v podobe geniality ľudského umu. Určite, že to má veľký inšpiratívny vplyv na človeka, ale nevyrovná sa to blízkosti ľudského srdca, ktoré cíti čím žijeme. Spolu prežíva s nami naše traumy, ponúka možnosti spoločne putovať úskaliami života. Snažme sa obohacovať svet Ježišovou láskou, lebo bez nej nie sme schopní zachovať si tvár a poslúžiť príkladom života blížnemu. Výkladnými skriňami sveta sú najmä umelecké diela a modely najnovšej techniky. Výkladnými skriňami Božieho kráľovstva sú skutky lásky, lebo nimi dávame najavo spolupatričnosť s Ježišom.

3.)       V Katolíckych novinách (4/2026, s. 10) je článok o Biblii, ktorú odborníci poznajú ako Knihu z Kellsu.

Napísali ju zvláštnym atramentom mnísi na území dnešného Škótska. Stalo sa tak niekedy v 9. storočí. Ide o unikát, ktorý sa dnes nachádza, dobre strážený v Dubline, na pôde miestnej univerzity. Kniha prešla strastiplnú cestu. Ukradli ju Vikingovia. Dlho ležala medzi ruinami kláštora, prežila vojny, plavili sa s ňou po mori, atď. Bola bohato zdobená zlatom a diamantmi. Tých už niet. Zlodeji ich ukradli a vnútro – obsah – zanechali, lebo podľa  nich nemal žiadnu cenu. Skutočná hodnota sa však nachádza na stránkach Božieho slova – vo vnútri knihy. Evanjelium poukazuje na blahoslavenstvá, ktoré Ježiš uviedol ako princíp kresťanského života. Kresťan sa učí celý život rozlišovať medzi vonkajším obsahom a vnútorným bohatstvom, ktoré treba postupne odhaľovať. Kresťan, ak chce zostať verný evanjeliu, nemôže žiť vieru, ktorá je povrchná, t. j. s pochybnou a krehkou fasádou. Nebojujme o veci vonkajšie, ale o to, aby náš život zodpovedal vnútru, zmyslu Ježišovho posolstva. Skutočný zápas o hodnoty sa deje v srdci človeka. Iba ony nás povedú správnou cestou do absolútnej radosti.

          Neskúmajme, ako sa dnes žije, ale radšej uvažujme nad tým, ako sa má žiť. Nie je dôležité, ako rozmýšľajú všetci (väčšina), ale to, ako učí Kristus. Normou svedomia nemá byť plytkosť života, ale viera v Krista, lebo iba tá pozná istú cestu spásy.