Vždy, keď organizujeme nejaké podujatie, dávame si záležať
minimálne na dvoch veciach: na dobrom programe, ktorý by zaujal a na výbere
účastníkov. Podujatie môže len získať na hodnote, ak pozvanie príjmu ľudia zďaleka,
lebo až tam ch našiel dobrý chýr podujatia. Ide o mix domácich i zahraničných
účastníkov.
Boh pre nás pripravil dobrý, ba najlepší program. Oznámil, že
chystá Boží projekt vykúpenia a spásy. Vytipoval si aj vhodných protagonistov
– domácich i vzdialených. Povieme si o nich niekoľko slov.
Sledoval som v televízii dokumentárny film o kariére
známeho herca Johnyho Deppa. Na začiatku kariéry sa rozprával so svojím vzorom,
Marlonom Brandonom. Ten sa ho spýtal, koľko filmov ročne natočí. Depp
odpovedal, že tri. „To je veľa, toľko postáv neunesieš!“ dostal odpoveď.
Boží plán spásy počíta s mnohými protagonistami a unesie
ich všetkých! Nikto nie je zbytočný a nikomu nezaberá miesto. Najprv uvažujme
o tých, ktorí sú domáci.
1.)
Panna Mária a Jozef
Rodinka
sa musela podriadiť vôli politickej moci, lebo vyšlo nariadenie vykonať súpis
ľudu. Mária s Jozefom sa vydali do Betlehema, aby zadosťučinili
príslušnému nariadeniu. Je zvláštne, že v tejto línii konania bola vložená
Božia vôľa, lebo Vykupiteľ a Spasiteľ sa mal narodiť v Betleheme.
Priznajme si, že v našich podmienkach života ťažko
hľadáme to, čo je Božie. Radi by sme sa stretli so zmyslovo jasnou líniou Božej
prítomnosti, ale nie je to vôbec ľahké. Stopy Božej prítomnosti bývajú akoby
ukryté v zhone a v spleti každodenných zápasov o prežitie materiálne
i hodnotové.
A možno je to tak,
že my zakladáme líniu Božej myšlienky vo svojom prostredí tak, ako keď sa
buduje nová cesta. Tá, ak bude kvalitná, poslúži mnohým generáciám a ľuďom,
bude slúžiť na úžitok do ďalekej budúcnosti. S jasnou mysľou, ktorá je
osvietená vierou, máme hľadať Božie súvislosti v ľudských reáliách života.
Máme žiť vo vedomí, že Boh môže aj cez nás začať realizovať svoje dielo.
2.)
V blízkosti času narodenia Pána Ježiša sa stretávame s postavami
starých ľudí – Simeona a prorokyne Anny.
Nachádzajú
sa na konci reťazca čakateľov. Ide o tých, ktorí prorokovali, že Mesiáš
príde a aktívnym spôsobom života to dávali spoločenstvu na vedomie. Oni,
ocitnúc sa na konci pomyselného reťazca hodnoverných svedkov, mohli vziať do
náručia Božie Dieťa a privinúť si ho.
Pri istej príležitosti, keď sme riešili otázku ozvučenia hudobných
nástrojov v kostole, odborník povedal: „Nie je dobré, keď sú príliš dlhé
káble. Stráca sa signál a na konci môže byť slabý.“
Opak
je pravdou, keď sledujeme líniu čakateľov a ohlasovateľov príchodu
Mesiáša. Čím bližšie k okamihu jeho príchodu, tým je signál o ňom silnejší.
A Simeon s Annou sú tí duchovne najsilnejší, aby mohli Božie Dieťa
vziať a privinúť si ho. Niet silnejšieho momentu, ako keď môžeme Ježiša
prijať a privinúť si ho. Kto z nás to takto dokáže? Kto z nás môže
takto prežívať svoju vieru? Preto sa nám Mesiáš zjavil v Betleheme ako
nemluvňa, aby sa nám zažiadalo privinúť si evanjelium k srdcu a urobiť
z neho životný program. Je málo silnejších momentov v živote ako
tento.
3.)
Nezabudnime na troch dnešných oslávencov, mudrcov.
Ukazujú
nám vzor v tom, že sa treba pohnúť z miesta, niekedy zastať a ohlasovať,
ale vzápätí pokračovať a zastaviť sa definitívne v nebeskom Betleheme.
To sú tie postavy zďaleka, ktoré svojou účasťou v Božom pláne potvrdzujú
jeho najvyššiu kvalitu. Oni opustili svoj kraj (Irak, Irán) a vydali sa na
náročnú cestu. Zastavili sa v ťažkom prostredí kráľovského paláca, kde
ohlasovali Mesiáša a podali ho ako zmysel svojho života a putovania.
Záver cesty v Betleheme bol satisfakciou za príkoria putovania, lebo dieťa
z Betlehema naplnilo všetky ich túžby. Ani dnes to inak nie je. Viera v Boha
sa má žiť aktívne, nie strnulo. Ohlasovanie viery počíta aj s herodesmi v rôznej
podobe, pričom ovocie úspechu nechávame na toho, ktorý dnes zostúpil z nebies
a daroval sa nám. Tí, ktorí akoby „zdiaľky“ poznali Mesiáša, dostanú
výsadu celkom zblízka ho ohlasovať a uvidieť v jeho sláve.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára