Súčasťou života človeka je aj oslava. Väčšinou oslavujeme človeka vtedy, keď má výročie alebo dosiahol určitý úspech. Ale oslavujeme aj udalosti, ktoré sa výrazne zapísali do života jednotlivca, prípadne určitého spoločenstva. Oslava patrí do života človeka. Každému dobre padne, keď sa chvíľku nesie na vlne slávy, ktorú mu z vďačnosti pripravia ľudia z jeho blízkosti.
Veriaci človek však vie, že cieľom a zmyslom jeho života je Božia sláva. Správne to pochopili Zebedejovi synovia Jakub a Ján /Mk 10,32-45/. Tí prišli za svojim učiteľom s prosbou, aby mohli "zasadnúť v jeho sláve". Je isté, že vtedy ešte celkom nechápali, čo to znamená, ale zmysel svojej služby a života vystihli presne. Túžili nie po pozemskej sláve, ale tej, ktorá je trvalá a možno ju dosiahnúť až po skončení pozemského života. Ktoré sú zákonitosti vedúce do Božej slávy?
1.,Evanjelium hovorí o učeníkoch, že "trpli a so strachom išli za ním/Ježišom/". Táto veta vyjadruje niekedy aj naše zmýšľanie. Veríme v Krista, ale máme určité obavy a strach, lebo netušíme kam nás viera zavedie, nevieme čo nás v spojení s s Kristom čaká a aké prekvapenia on pre nás pripravil. Napriek kráčame s nádejou za ním. Cítime, že sme na dobrej ceste a že sme v dobrých rukách. Človek sa hneď cíti pokojnejšie, keď je presvedčený, že je "na dobrej ceste a nachádza sa v dobrých rukách". Práve toto si prajeme v rôznych situáciách. Naša viera je vtedy správna, ak napriek obavám sme presvedčení., že správnu cestu a ruky sme už našli. Nič istejšie do Božieho kráľovstva nenájdeme.
2.,Ježiš svojim učeníkom prisviedča, že "budú piť z jeho kalicha". Piť z kalicha utrpenia. Aj v bežnej reči sa používa výraz-piť z kalicha horkosti. Ten, kto kráča za Pánom vie, že ho kalich utrpenia neminie. Má síce rôzne podoby a intenzitu, ale zmysel je rovnaký. Spočíva v tom, aby sme aj v ťažkostiach života dosvedčovali vernosť Kristovi, ktorý za nás trpel na Kalvárii. Z Pánovho kalicha utrpenia pijeme vtedy, keď trpíme v spojení s ním a pritom sa posilňujeme jeho sviatosťami. Je veľa tých, ktorí ochutnávajú horkosť Ježišovho kalicha utrpenia, ale je aj veľa tých, ktorí by bez sviatostí nedokázali niesť svoje každodenné kríže.
3.,Cesta do Božej slávy je pripravená pre tých, ktorí sú ochotní poslúžiť dobrej, užitočnej veci. Sám Ježiš nám pripomína, že "neprišiel, aby ho obsluhovali, ale aby slúžil". Vždy,keď urobíme niečo užitočné, nehovoríme, že panujeme nad niečím, ale že sme poslúžili...Ide o prejav pokory, pričom za hlavného protagonistu dobra vyzdvihneme Boha, nie seba. My sme prišli, aby sme poslúžili. Viac nám pristane pokora, lebo bez jeho milosti nedokážeme urobiť nič dobré. Osvojme si takúto terminológiu, lebo je blízka zmýšľaniu Ježiša Krista, ktorý nám všetkým poslúžil nenapodobniteľným dielom vykúpenia.
Všetky naše pozemské oslavy nie sú dostatočné, ak sme nevyzdvihli Boha. Boh je hoden našej oslavy a najlepšou formou oslavy Boha je náš život. Čím viac sú na nás viditeľné prvky evanjelia, tým väčšia oslava Boha je z našej strany. Evanjelium človeka neoslabuje, ale dáva mu patričnú dôstojnosť, ktorú Pán odmení večnou slávou vo svojom kráľovstve.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára