Každý človek vie, že keď sa díva z určitej výšky na hladinu mora, nevidí skoro nič. Aby tam niečo uvidel, musí sa ponoriť a za pomoci techniky vo väčších hĺbkach použiť svetlo. More je veľké tajomstvo, ktoré oslovuje vedcov, potápačov a dobrodruhov, ktorí hľadajú stratené poklady, a tie uviazli v hĺbke pri rôznych tragédiách.
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je pre nás neprebádateľným tajomstvom. Mnohí sa usilovali akoby viac ponoriť do duchovných hĺbok Trojice , ale limity ľudských zmyslov ich ďaleko nepustili. Musí nám postačovať viera, podľa ktorej Trojica Božských osôb je absolútnou dokonalosťou, ktorú ani nedokážeme pomenovať.
Napriek tomu si položme otázku: čo nám napadne, keď počujeme tento teologický výraz?
1.,Jednota. Nerozdielna jednota. Nespochybniteľná jednota. Nerozvrátiteľná jednota. Čnosť jednoty je tak veľmi skúšaná v dnešnej dobe. Násilie k pravej jednote nevedie, iba opticky. Jednota sa buduje v láske a úcte a dosahuje sa niekedy aj nesmiernou obetavosťou. Jednota sa má permanentne udržiavať. Ak chceme byť jedno, nemôže nám byť jedno aké budujeme vzťahy medzi sebou. Jednota nie je ani vecou náhody, či ľahostajnosti. Dôležitosť jednoty zvýraznil sám Ježiš, keď sa modlil k Otcovi a prosil, aby sme boli jedno...Jednota sa teda vyprosuje a vymáha pred Bohom modlitbou obetavosťou. Diabol veľmi na jednotu útočí a páči sa mu každý rozvrat a rozbroj, najmä v spoločenstve veriacich. Aj kedysi silné putá medzi ľuďmi sa zmenili na konfrontačné postoje, ktoré dosiahli stupeň nenávisti. Je čas pestovania jednoty a to na báze evanjelia, aby sme ukázali, že jednota troch božských osôb je pre nás motiváciou na ceste k jednote. V pozemskej sfére života sa ľudia delia na väčších a menších, čo je často dôvodom nejednoty a fatálneho rozdelenia. Pred Bohom ja takýto princíp jednoty neprijateľný. Hľadajme taký princíp jednoty, ktorý je milý Bohu.
2.,Základ. Učenie o Trojici je základ katolíckej náuky. Každý základ je určený na to, aby niesol ťarchu. Viera v Trojicu nesie náš život v náročných podmienkach života. Viera v Otca i Syna i Ducha Svätého je princíp, ktorý potvrdzujeme pri bohoslužbách, pri duchovných aktivitách, pri počiatku i konci určitých činností, ktoré sme obetovali Pánu Bohu. Keď sa nám nedarí v modlitbe, prežehnať sa dokážeme vždy. Keď stojíme na prahu ťažkej situácie, môžeme ho prekročiť so znakom kríža , ktorý spojí našu hlavu, pŕsia i ramená, aby sme dali najavo, že Bohu dôverujeme. A nie je to inak ani vtedy, keď sa chceme poďakovať za prijaté dobrodenia a prežehnanie , či známa modlitba Sláva Otcu, sú našim prvým prejavom vďaky Trojjedinému Bohu.
3.,Súlad. Trojica je súlad. Oko človeka je citlivé na súlad. Dobrý pohľad je na oblečenie, ktoré ladí alebo na súlad v byte medzi jednotlivými prvkami nábytku a medzi vrcholy určite patrí počuť, ako ladia hudobné nástroje a ľudské hlasy, ktoré interpretujú umelecké dielo. Súlad je myšlienka, ktorá mnohých oslovuje a napĺńa blahodarným pocitom. O súlad sa má snažiť najmä ten, komu ide o súlad života s myšlienkou umeleckého Božieho diela, ktoré nachádzame v Božom slove. Trojjediný Boh hľadá spriaznené duše, ktoré chcú životom ladiť s dielom vykúpenia a spásy. Ani životný kríž nedehonestuje človeka, ale umožńuje mu zladiť sa s krížom na Kalvárii, na ktorom sa odohralo vrcholné dejstvo našej záchrany. Dokonca ani smrťou nie sme pohanení, lebo ňou sa zjednucujeme s Ježišom, ktorého po smrti zvesili z kríža a uložili do hrobu. Najväčšou ozdobou človeka je to, keď sa usiluje o to, aby bol v čnostiach zladený s Kristom. Ak touto cestou pôjde, nájde súlad svojej duše s nebeským kráľovstvom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára