Nedávno som sledoval dokumentárny film,ktorý hovoril o vylodení spojencov v Normandii. Súčasťou tohto boja boli krvavé bitky,ktoré zanechávali po sebe množstvo mŕtvych. Jeden z veliteľov povedal,že prejsť na druhú stranu bojiska sa dalo iba tak,že si musel stúpať po mŕtvych telách. Zem nebolo vôbec vidieť,nebolo možné stúpiť na pôdu,musel si kráčať po mŕtvych telách. Tento smutný obraz z vojny priniesol na zamyslenie určitú zákonitosť-na druhý breh,na druhú stranu do života,sa dá prejsť jedine cez smrť,inde sa stúpiť nedá. Túto zákonitosť nám Boh často pripomína. 1,Sú situácie,kedy hovoríme,že "v nás niečo zomrelo". Pre dosiahnutie tohto pocitu stačí zažiť niečo ťažké,niečo,čo ochromí naše vnútro. Človek síce navonok žije normálnym životom,ale má pocit,že jeho vnútro už odumrelo pre všetky radosti tohto sveta. Z toho môže vyplynúť aspoň jedna pozitívna myšlienka: máme sa usilovať, aby sme takto vnútorne zomreli túžbe niekomu ublížiť. Navonok môžeme žiť životom človeka,ktorý využíva mnohé dobrá tohto sveta,ale nestotožňuje sa so zlobou v akejkoľvek podobe. 2,Boh chce,aby sme tomuto svetu pomaly odumierali. A pritom nám to vôbec neuľahčuje. Ponúka nám jeho mnohé dobrá, krásy a úžitky,až máme dojem,akoby práve toto bolo meradlom našej úplnej spokojnosti. Mnohí sa tomuto klamu oddajú úplne. Na druhej strane nám servíruje také skutočnosti,ktoré naše presvedčenie o absolútnych dobrách tohto sveta,rozrieďujú a spochybňujú. Robí to preto,aby nás navigoval iným smerom. Dáva nám zažiť v hojnosti mnohé sklamania a ťarchy,ktoré svedčia predsa len o nedostatočnosti tohto sveta. Chce nás presvedčiť,že Boh,ktorý je tvorcom dobier tohto sveta,je aj autorom nehynúcej spokojnosti a slávy,ktorú nám môže dať jedine večnosť. Máme pochopiť,že dobrá tohto sveta sú len odvarom dobier,ktoré pre nás pripravil vo svojom kráľovstve. 3,V živote človeka nie sú zriedkavosťou zvolania: myslím to smrteľne vážne! Takto chceme zdôrazniť fakt,že to,čo hovoríme,je našim hlbokým presvedčením a že si za tým stojíme za každých okolností. Smrť je vážnou,serióznou skutočnosťou. Je málo udalostí v živote,na ktoré by sme sa pripravovali tak,ako keď sa chystáme niekomu na pohreb. Zoberieme si v práci voľno,vytiahneme slávnostné tmavé oblečenie,kúpime veniec,či kyticu,všetko osobné prispôsobíme tejto udalosti. Čím viac sa blížime k smrti,čím viac nám odchádzajú sily,čím viac nás opúšťa mladosť a fyzická krása,tým viac máme vnímať Pánov hlas,ktorý nás upozorňuje na to,že na nás čaká. Postupne pouzatvárame všetky pozemské kapitoly. Niekedy sa aj podobne vyjadríme:túto kapitolu života som už uzavrel! A nasledujú postupne,jedna za druhou. Akurát nevieme,ktorá bude tou poslednou. Snažme sa ich zatvárať dôstojne,s úctou a vďakou voči Božej dobrote. Keď ich všetky zatvoríme,zostane iba záver. Ten nám pripraví Boh vo svojej réžii. Ak budeme žiť tu na zemi nábožne,nábožným bude aj odchod z tohto sveta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára