Môže sa zhodovať strach s nádejou? Na prvý pohľad by sme povedali,že nie. Zdá sa nám to nereálne,ale keď danú skutočnosť premeníme na drobné,dopracujeme sa k zaujímavému zisteniu. Strach a nádej môžu žiť v akejsi symbióze. Predstavme si človeka,ktorému oznámia,že musí isť na operáciu. Povedia mu,že operačný zákrok je nutný na prežitie. Človek cíti strach/ako každý pred operáciou/,ale zároveň preňho svitla nádej,že sa potom vráti do normálneho života. Možno toto prirovnanie nám pomôže,aby sme si ľahšie predstavili okolnosti druhého príchodu Božieho Syna na konci vekov. Sväté Písmo nám najprv naženie strach:"Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho,čo príde na svet,lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť"/Lk 21,20-28/. Túto skutočnosť si ani len nevieme predstaviť bez vnútornej úzkosti a ťažoby. Jednoducho povedané:z týchto slov ide strach. Vzápätí,však,Ježiš dopĺňa:"Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou". Týmto myšlienkam nechýba nádej. Ide o nádej,ktorá je balzamom pre dušu veriaceho človeka. Máme sa báť alebo radovať sa v nádeji? Nenahovárajme si:žijeme v strachu a obavách. Trápi nás pandémia,obavy zo straty zamestnania,možnosť politických nepokojov,ktoré bežne vo svete vyúsťujú do vojnových konfliktov atď. Pridružme k strachu nádej. Nech je to však nádej evanjelia. Nie taká,ktorá dúfa v raj na zemi,ale taká,ktorú zrealizuje Sudca pri svojom druhom príchode. V atmosfére pozemských dôvodov strachu,žime radostnú nádej,krorú môže priniesť iba Ten,ktorý nás definitívne zbaví akejkoľvek zloby a ťažoby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára