Pred niekoľkými dňami som sledoval v televízii program z prostredia textilnej továrne kdesi v Taliansku. Vyrábajú tam pánske vlnené obleky. Jeden z manažérov vyhlásil,že v poslednom čase,výroba oblekov poklesla. Dôvodom je to,že dnes ,v období koronakrízy,veľké množstvo ľudí pracuje v režime home office,teda doma. A doma málokto sedí v obleku a kravate. Ľudia si radšej dajú domáce oblečenie alebo tepláky. Z tohto dôvodu názov reportáže bol: Od obleku k teplákom. Ktosi z mojich známych spomenul nedávnu osobnú skúsenosť. V rámci home office vybehol len tak,v teplákoch do obchodu. Stretol sa s priateľmi,ktorým sa musel prihovoriť,lebo doteraz ho vídavali stále v obleku. Domáce,ležérne oblečenie ich zmiatlo. Preto konštatovali: Ani si nevieme spomenúť,kedy sme ťa takto,v teplákoch,videli. Po prechode krízy,dúfajme sa všetko zmení. Aj keď je nosiť domáce oblečenie príjemné,v rámci konsolidácie pomerov,budeme registrovať opačný trend:od teplákov k obleku. Evanjelium nám prináša začudovanú otázku,ktorú položia na konci čias niektorí ľudia Sudcovi :"Pane,kedy sme ťa videli...?"/Mt 25,31-46/. Táto otázka je nadčasová,môžeme si ju položiť aj každý deň. 1,Pane,kedy sme ťa videli...?" Otázka smeruje k tomu,či sme svoj životný priestor a vymedzený čas na pozemský život využili ako ideálnu príležitosť stretnúť sa s Bohom. Lebo v tom je zmysel života. Aký by to bol život,keby sa človek neusiloval o stretnutie s Bohom,so svojim Stvoriteľom a Vykupiteľom? On predsa dáva o sebe vedieť. Včera večer v správach priniesli informáciu o tom,že odborníci zkonštruovali satelit s názvom Poseidon. Má za úlohu monitorovať oceány. Keďže sa hladina oceánu každý rok zvyšuje o niekoľko milimetrov,čo je vyrovný signál,prístroj bude roky merať aktivity oceánu a tieto výsledky vyhodnocovať. Boh nám dal zmysel,aby sme postrehli aktivity Boha a tieto potom vyhodnocovali,lebo on nás svojim dielom dvíha nad úroveň pozemského života. Začudovanie v otázke:Pane,kedy sme ťa videli?,nemá teda opodstatnenie. 2,Pane,kedy sme ťa videli hladného a smädného?" Akoby sa pýtali,kedy sme ťa stretli za bežných tzv. normálnych podmienok života. Lebo každý je niekedy hladný alebo smädný. Na tom nie je nič výnimočné. No,na druhej strane,tzv. bežné okolnosti života vedú človeka k priemernosti až ľahostajnosti. Človeka môžu uspať na jeho ceste viery. Každému z nás treba precitnúťa vzbudiť v sebe postoj vďačnosti za všetky dobrodenia a prosiť o schopnosť žasnúť nad tvorivou Božou mocou. 3,Pane,kedy sme ťa videli nahého,vo väzení alebo chorého?" Táto rozšírená otázka smeruje hlbšie do ľudského vnútra. Nezostáva v rovine bežného života,ale ide viac do hĺbky a do extrémnych situácií. Aj tie môžu spôsobiť duchovné ochrnutie na ceste k Bohu. Práve vtedy,keď je nám ťažko,máme sa učiť intenzívne prežívať s Kristom také situácie,lebo on ich dôverne pozná. Výnimkou je iba hriech,ale on vie pochopiť a podchytiť hriešnika,aby sa vrátil na správnu cestu. On hriech nikdy nespáchal,ale židovská vrchnosť z neho urobila hriešnika exemplárneho. Ťažisko hodnotenia nášho života pre večnosť spočíva v tom,či sa dokážeme ujať ľudí v rôznych krajnostiach života. Sú ľudia,ktorí potrebujú pri výkone svojich povinností oblek. Potrebujú byť oblečení na úrovni. Podstatnejšie je to,aby sme svoje vnútro udržali na úrovni človeka hľadajúceho a milujúceho Boha. Smerujeme k adventu-nech aj naše myšlienky smerujú k tomu,aby sme išli nielen od teplákov k k obleku,ale hlavne od hriechu k milosti.t.j.aby sme vyzliekli starého človeka a obliekli si nového t.j. takého,ktorý uveril v novosť evanjelia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára