Niektorí ľudia počas svojho života absolvujú množstvo
školení a seminárov. Vypočujú si veľké množstvo hovoreného slova
a zažijú aj veľa lektorov či prednášateľov. Predstavme si situáciu, podľa
ktorej počúvame jedného z nich. Hovorí dlho, múdro a zložito. Chvíľku
ho vydržíme počúvať, ale postupom času naša schopnosť vnímania klesá. Naša
myseľ nedokáže držať krok s jeho slovom. Výsledkom tohto procesu je fakt,
že v mysli preladíme, tzn. prejdeme v mysli na tzv. ľahšie témy. Napríklad
zo záľub, z osobného života, atď. Predpokladáme, že skoro všetci sme si
týmto prešli.
Evanjelium hovorí o tom, ako Pán Ježiš vysvetľuje
apoštolom tézy, ktoré súvisia s jeho umučením a zmŕtvychvstaním. Sú
to veci náročné na pochopenie nielen pre apoštolov, ale aj pre nás –
s odstupom 2000 rokov. Učeníci ho určite chvíľku počúvali, no potom
„preladili“. Dozvedáme sa, že sa začali venovať ľahšej téme:
kto z nich je väčší. (Mk 9, 30 – 39)
Čo chce Pán Ježiš apoštolov naučiť?
1.) Boh nás nechá vyrozprávať sa.
Presne tak, ako nechal
hovoriť svojich učeníkov. Z hľadiska psychológie ide o dôležitú
skutočnosť. Niekedy je potrebné dať ľuďom možnosť, aby sa vyrozprávali.
V mnohých prípadoch to znamená úľavu na svedomí. Tak Pán aj dnes počúva
naše reči: osobné či pracovné; primitívne i múdre; banálne
i existenčné z pohľadu tohto sveta. Počúva i také, ktoré vedú
najvyšší predstavitelia spoločnosti. Keď dnes niečo tvrdia a o 24
hodín hovoria opak, a tak svojich poslucháčov považujú za málo chápavých.
Neraz máme z toho zmiešané pocity. Chýba nám to
podstatné – naše slová by mali vychádzať z Božieho princípu
a k nemu
aj smerovať. Máme sa snažiť hovoriť tak, akoby cez nás hovoril Pán Ježiš
a zároveň máme komunikovať s blížnym tak, ako keby sme sa prihovárali
samotnému Kristovi.
2.) Boh nás chce z banálneho spôsobu komunikácie zdvihnúť vyššie.
Takýto postup zvolil aj
Pán Ježiš, keď apoštolov vytrhol zo snenia ich dôležitosti a poukázal na
to podstatné, t. j. na svoje umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Boh nás
volá k vyšším veciam. Presvedčiť sa o tom mohli Peter, Jakub
a Ján, keď sa Ježiš pred nimi premenil
na hore Tábor. (Mk 9, 2 – 10)
Pred istým časom som si vypočul svedectvo človeka, ktorý sa prebral z dlhého bezvedomia.. Stal sa z neho akoby iný človek. Hovoril: „Vidím všetko inak. Všetko okolo sa mi vidí malicherné. Vnímam iba vyššie hodnoty.“ Bohuvďaka, že stretávame ľudí, ktorí nám pomáhajú dostať sa vyššie. Vyššiu úroveň náš život nadobudne vtedy, keď si osvojíme starú teologickú axiómu: „sub specie aeternitatis“. Náš život a komunikácie nadobudne vyšší rozmer, ak pozeráme na situáciu okolo seba z pozície blížiacej sa večnosti – veď pre ňu sme stvorení a k nej smerujeme.
3.) Boh poprevracia naše istoty.
V evanjeliu
čítame: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník
všetkých.“ Táto veta sa stala pre apoštolov horkou pilulkou. Uvedomili si, že
je to iná matematika, na akú sú zvyknutí. Prišli na to, že Ježiš hlása iné
zásady, na aké boli doteraz zvyknutí. Boh nám v živote všetko
v živote poprehadzuje a chce, aby sme túto zmenu prijali.
Koľkokrát sa stane, že silný vietor nám zničí
a poprevracia veci, ktoré máme na dvore alebo okolo domu. Keď vietor
ustane, snažíme sa tieto veci opraviť a dať ich do pôvodného stavu tak,
ako boli predtým.
Keď nám Boh poprevracia istoty, nechce, aby sme ich nanovo
oživovali. Spomeňme si na udalosť, podľa ktorej Ježiš poprevracal peňazomencom
v chráme stoly. (Jn 2, 13 – 25) Chce zmenu poriadku. Ak raz zomrel za naše
hriechy, nechce, aby sme ich vyhľadávali a nanovo inštalovali.
V novom, evanjeliovom systéme života, hriech nemá miesto. Pán Ježiš chce,
aby sme hriech neustále zavrhovali.
Aj my kráčame v zástupe Ježišových učeníkov. My
neudávame tón, to robí Kristus. Držme s ním krok! Tak, ako sa o to
snažili apoštoli. Dôverujme mu, lebo nás vedie z priemernosti života
do výšky Božieho poznania.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára