V bytovke na jednom poschodí bývali dve sestry so svojimi rodinami. Bežne sa stávalo, že jedna zobrala svoje deti, priniesla ich sestre a povedala:"Postráž mi ich, idem si niečo do mesta vybaviť". Situácia sa neraz zopakovala aj opačne. Tento obraz vídame často. Deti ľudia odovzdávajú iba dôveryhodným osobám.
Ľudia od nepamäti prinášajú svoje ratolesti do zariadenia, ktoré poznáme ako materská škola. Neprinášajú ich tam len preto, aby ich niekto "postrážil", ale aj preto, aby sa tam deti niečo naučili. Majú sa naučiť piesne, básničky, ale čo je hlavné-zvykať si na na rovesníkov, na chvíle strávené s rovesníkmi mimo domu. Zvykajú si na určitú disciplínu, na poriadok, ktorý je primeraný takémuto zariadeniu. Čo im to dá do života?
1.,Evanjelium hovorí o tom, ako si apoštoli-rybári "prali siete" /Lk 5, 1-11/. Čistili ich a opravovali tak, aby boli dostatočne pevné v nástrahách vodného živlu. Božie slovo, však hovorí, že siete aj tak neuniesli nápor množstva úlovku a začali sa trhať. Cirkevná materská škola má za úlohu o.i. dbať na to, sa v dieťati vytvorili silné putá k Bohu a k Cirkvi. V spolupráci s domácou náboženskou výchovou sa to môže podariť. Aj keď sa pod vplyvom rôznych okolností môžu tieto siete, či putá natrhnúť, môže človek nájsť spôsobom, nie bez Božej milosti, ako ich opraviť a znova posilniť. Presne podľa spôsobu prvých apoštolov-rybárov, ktorí túto činnosť praktizovali denne.
2.,Božie slovo hovorí, že apoštoli na loďke s Ježišom "odrazili od brehu". Breh, zem, pevná pôda, predstavujú pre človeka istotu. Odraziť od brehu znamená zájsť síce na voľné priestranstvo, ale je to spojené s rizikom. Taký je však život. Príde chvíľa, keď musíš odraziť od brehu na loďke svojho života. Je veľmi dôležité vychovať dieťa tak, aby sa naučilo žiť v samostatnosti a slobode. Aby pochopilo, že na breh t. j. k pevným a hodnotám sa treba priebežne vracať. Aj keď sa ten niekedy stratí z dohľadu, neznamená to, že neexistuje. Pevnú pôdu pod nohami predstavuje Boh, rodina, spoločenstvo, evanjelium. More bolo vždy plné dobrodruhov, ktorí túžili uniknúť pred istotami, ale vďaka Bohu aj plné ľudí, ktorí v srdci niesli nejaké posolstvo, hodné odovzdania do okolitých končín.
3.,Evanjelium spomína udalosť rybolovu. Apoštoli dosiahli taký úlovok, že museli zavolať na svojich kolegov na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Dnes by sme tento jav pomenovali-tímová práca. To je výsledok kolegiality, úcty, dobrých vzťahov. Dnes rodič volá na pomoc učiteľa-pedagóga pri výchove dieťaťa. Aj dnes rozhoduje postoj úcty a vedomie určitej odkázanosti jedného na druhého. Učia sa navzájom si dôverovať a odovzdávať poznatky. Učiteľ nie je rival, ani nepriateľ, nepredstavuje nutné zlo. Je to človek, ktorý si zaslúži primeranú úctu, lebo chce vložiť všetky svoje sily do výchovy detí. Rodič si tiež zaslúži primeranú komunikáciu, lebo on dôveruje inštitúcii, ktorej zveril na istý čas svoje dieťa. Výsledkom má byť nie konflikt, ale vzájomný rešpekt, uznanie a kolegiálna komunikácia, z ktorej môže vzísť veľa dobrého.
Záver evanjelia prináša Ježišovo povzbudenie Šimonovi:"Neboj sa..." Boh sa dnešnou slávnosťou takto prihovára nám všetkým. Tento pokoj chce odovzdať rodičom, vychovávateľom, zriaďovateľovi, farnosti...Cíťme sa ako adresáti tejto Ježišovej výzvy. Náš vklad do diela nie iba materiálny, ale sú tam aj obety a modlitby tých, ktorým leží na srdci osud tohto spoločenstva, ktoré sa opiera najmä o pomoc z nebies.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára