Prednedávnom som čítal v Katolíckych novinách (KN
29/2022) rozhovor s mladým gymnazistom. Študuje v Lipanoch a zatiaľ
sa amatérsky zaujíma o astronómiu. Nedávno sa zúčastnil medzinárodnej
súťaže s názvom Catch a star (Chyť si hviezdu). Keďže sa umiestnil
vysoko, upozornil na svoj talent v tejto oblasti, aj keď sám hovorí, že ho
nechce profesionálne rozvíjať. Jeho ambíciou je to, aby sa dokázal čo najlepšie
zorientovať na oblohe.
V nedeľu vyvrcholilo celonárodné stretnutie mládeže,
ktoré sa konalo v Trenčíne. Mládež stojí v dnešnej dobe pred
dôležitou úlohou – zorientovať sa na oblohe tohto sveta a objaviť a „chytiť
si tú správnu hviezdu“. Tú hviezdu spoznať v Ježišovi Kristovi. Môžu sa
pripojiť k tým velikánom, o ktorých píše List Hebrejom. Svätopisec
spomína „Abraháma, ktorý bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako
dedičstvo; šiel, a ani nevedel, kam ide.“ Ďalej spomína Sáru, ktorá „dostala
napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten,
ktorý dal prisľúbenie.“ (Hebr 11, 8 – 19)
Títo „hľadači pravdy“ len túžili po Mesiášovi. Včerajší
sviatok Premenenia Pána pripomenul troch (Peter, Jakub, Ján), ktorí sa s Mesiášom
priamo stretli a komunikovali s ním. Všetci títo, ale aj iní sa na oblohe
zorientovali veľmi rýchlo a našli hviezdu s najjagavejším leskom –
Božieho Syna, Mesiáša. Ako ho objaviť v dnešnom svete?
1.) Vyriešiť otázku, ktorá znie takto: Na koho sa
mám obrátiť?
Z kontextu vyplýva,
že pýtajúci sa prežíva nejaký problém. Hľadá spravodlivosť. Domáha sa pravdy a vypočutia.
Využil už viaceré možnosti, ale s negatívnym výsledkom. Plný smútku a sklamania
konštatuje: „Ani neviem, na koho sa mám obrátiť.“ V takejto situácii sa
ocitla kanaánska žena, ktorá sa stretla s Ježišom a kričala za ním,
aby jej uzdravil dcéru. (Mt 15, 21 – 28) Určite aj ona vyčerpala všetky
možnosti, ktoré doteraz zlyhali. Nakoniec sa rozhodla pre Ježiša. Prekonala
rozpor, ktorý panoval medzi jej národom a Židmi.
Predpokladom vyriešenia otázky: Na koho sa mám obrátiť?, je
vlastné obrátenie. Ten, kto sa rozhodne pre obrátenie, určite veľmi rýchlo
zistí, že Ježiš je ten, na ktorého sa treba obrátiť. Niekedy treba prekonať rozpor
medzi pýchou a pokorným vyznaním hriechov. Vtedy človek zažije obrátenie a zistí,
že jedine Ježiš je hodný toho, aby sme sa na neho obrátili.
2.) Vyriešiť otázku: „Kam sa uchýliť?“
Človek, ktorý rieši
túto dilemu, hľadá také miesto, kde by našiel pokoj, odpočinok a ochranu pred
nejakou zlobou. Pýta sa ju človek, ktorý už vystriedal rôzne miesta, o ktorých
si myslel, že mu prinesú úľavu. S výsledkom však nebol spokojný. Konkrétny
návod ukazuje Ježiš z Nazareta. Evanjelium hovorí, že: „...vystúpil sám na
vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.“ (Mt 14, 22 – 36)
Je paradoxné, že Ježiš sa uchýlil na púšť, aby sa tam
modlil. Urobil to za tmy. Ide o také podmienky, ktoré dnešnému človeku
veľmi nevyhovujú. Málokto chodí na púšť a už vôbec nie potme, kým ostatní
spia. Tým chcel naznačiť, že máme dobre využiť čas. Kým iní ho „prespia“, nájdu
sa aj takí, ktorí bedlia a komunikujú s Bohom. Najväčší komfort
prežíva človek vtedy, keď sa modlí a rozpráva sa s Bohom. Koľkí
premrhajú možnosti na zblíženie sa s Ježišom! Odmietnu jeho ponuku na
stretnutie v sviatostnom fóre, alebo aj mimo neho.
Dnes je dôležité, aby sme ako veriaci boli citliví a vnímaví
na možnosti bdieť s Pánom a toto stretnutie považovať za vrcholný
moment života.
3.) Vyriešiť otázku: „Kedy je čas kontaktovať
Boha?“
Túto oblasť poznáme
veľmi dobre. Treba nám dnes komunikovať s rôznymi odborníkmi a špecialistami
na rôzne oblasti života. Domáhame sa stretnutia s nimi, snažíme sa s nimi
skontaktovať (niekedy márne) a kladieme im otázky: „Kedy? O ktorej hodine?“
O aktuálnosti tohto problému sa presvedčil aj Šimon
Peter. Rozhodol sa, že bude kráčať k Ježišovi po mori. Keď sa začal topiť,
zakričal o pomoc: „Pane, zachráň ma!“ (Mt 14, 22 – 36)
V pravý čas spoznal, že sa topí. Jediné, čo mu pomôže,
je Ježišov zákrok.
Sú ľudia, ktorí nezbadajú, že sa potápajú. Nielen v bežných
ťažkostiach života, ale priamo v existenčných. Vykročili na háklivú pôdu
života, ktorá ich chce pohltiť. Ani nevnímajú, že bez Božieho zásahu si pomôcť
nedokážu. Svet je plný tých, ktorí sa topia. Sú ľudia, ktorí im podávajú
pomocnú ruku. Priamo, prakticky, alebo sa za nich modlia. Ktovie, koľkým ľuďom
môžeme poďakovať za to, že sme sa v živote nepotopili, nedostali sa na
úplné dno ľudskej biedy a slabosti. Veriaci človek má zachytiť signály,
ktoré mu hovoria, že sa toto s ním deje. Má včas vykročiť oproti Ježišovi
a požiadať: „Pane, zachráň ma!“ Skúmajme, či sa netopíme svojím štýlom
života, ktorý vytesňuje Ježiša mimo rámec života. Urobme kroky potrebné na to,
aby nás mohla uchopiť Ježišova silná ruka. Nie je to hanba, ale vec našej
spásy.
Niektorí mladí ľudia sa zaujímajú o hviezdy. Sú to
hviezdy, ľudské idoly, ktoré pravidelne hasnú, a znova zasvietia, a opäť
hasnú, až kým úplne nezhasnú. Treba hľadať hviezdu, ktorá má trvalý lesk. Jej
lesk je viditeľný v tomto, ale najmä vo večnosti. Viera v Ježiša,
ktorý je touto hviezdou, je najväčšou ozdobou človeka v každej dobe. Túto hviezdu
si treba chytiť, udržať si ju a žiť z nej počas celého pozemského
putovania. Ona nám iste posvieti na cestu do Božieho kráľovstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára