Chlieb

 Niekedy na prvý pohľad nerozoznáme atrapu od originálu. Malé dievča sa hralo v kuchyni pod dohľadom matky. Matka piekla koláč, dievčatko tiež. Nakoniec obidva produkty ležali vedľa seba na stole. Na prvý pohľad boli na nerozoznanie. Matkin-skutočný a koláč dievčatka-plastový, ako hračka. Už len zahryznúť. 

    Predstavme si, že na stole je položený chlieb. Je čerstvý a rozvoniava. Len  nedávno ho vytiahli z pece. Nejde o chlieb krájaný, ale o klasický peceň, ktorý býva položený na bielom obruse a ním sa napr. vítajú významní hostia alebo sa nosieva ako obetný dar pri svätej omši. Aké máme pocity? Už len zahryznúť. Ale pekne po poriadku. Najprv sa nám žiada chleba dotknúť. Lebo peceň chleba predstavuje istú dokonalosť. Upúta zrak a vyprovokuje jednotlivca, aby sa produktu jemne dotkol. Ďalší krok spočíva v tom, že ho chceme rozlomiť. Málokto chce uchovať chlieb celistvý, tak, ako ho vytiahli z pece. Peceň si vyžaduje rozdelenie na menšie časti a zároveň podelenie sa s niekým. Súvisí to s otázkou:a čo keď iní nemajú a hladujú? Peceň chleba volá po narušení  celistvosti, vytvorení menších celkov a ponúknutí núdznym. Až teraz príde na rad zahryznutie, ochutnanie a nasýtenie. Vychutnať s blahom pre dušu si môžeš až vtedy, keď sa najprv dotkneš, rozdelíš a ponúkneš. Až potom môžu prísť chuťové poháriky do kontaktu s chlebom, až potom tvoja duša má právo na poriadnu porciu toho, čo ju udrží pri život.

    Kresťan sa dotýka tajomstva vnútrom, dušou. Najmä toho tajomstva, ktoré sa slávi na oltári. Kresťan sa už od malička učí podeliť sa s dobrami tohto sveta. Má to mať v DNA. Kresťan aj ochutnáva. Pije "z Pánovho kalicha". Tak, ako si to priala matka Zebedejovcov /Mt 20,20-28/. Kalich utrpenia a kríža nikdy nie je prázdny. Je ho dostatok. 

    Každému je jasné, kde takýto chlieb nájdeme. Sám Ježiš na to upozorňuje svojich apoštolov:"Nemusíte nikam chodiť!"/Mt 14, 13-21/. Kto sa zdržiava pri ňom, má všetko potrebné.