„...aby sa brat mohol pozrieť na brata....“

 

 

         Pred niekoľkými dňami sa svetom rozniesla radostná správa. Lekárom – špecialistom – sa podarila v brazílskom Rio de Janeiro unikátna operácia. Oddelili od seba dvoch 4-ročných bratov, ktorí boli zrastení lebkami a mali aj spoločnú časť mozgového tkaniva. Operáciu si najprv naštudovali vo virtuálnej rovine. Po úspešnej operácii zaznela zaujímavá veta: „Prvýkrát od narodenia sa mohli bratia na seba pozrieť.“ Boli zrastení tak, že sa vidieť nemohli.

         (Lk 12, 49 – 53) Pán Ježiš hovorí, že prináša nie pokoj, ale rozdelenie, a to rozdelenie v tých najcitlivejších vzťahoch rodiny. Kvôli viere v Ježiša Krista sa ľudia postavia proti sebe. Rozdelí ich postoj voči Ježišovi Kristovi. Je tu otázka: „Pozrú sa ešte takíto bratia na seba?“ Ak ich rozdelí téma prijatia či neprijatia Ježiša Krista, čo to prinesie do vzájomných vzťahov? Vzniká otázka, ako sa toto rozdelenie môže prejaviť v živote.

1.)  „Nemôžete slúžiť Bohu i mamone.“ (Mt 6, 24)

Človek musí mať priority. Niekomu alebo niečomu dá viac, iným menej. Niečo musí vyčnievať. Niečo nás musí interesovať viac, niečo nám „zachutí“ viac, iné menej.

Ako dieťa si pamätám, že sme chodili v lete, cez prázdniny, po ulici a v ruke sme držali natretý krajec chleba. Držali sme ho vo vodorovnej polohe vedľa hlavy a postupne sme z neho ujedali. Dnes takýto obraz vidno zriedkavo. Kedysi som spozornel, lebo po ulici kráčalo dieťa a v ruke držalo akoby takýto krajec. Bol to omyl. Nešlo o natretý krajec chleba, ale o mobilný telefón, ktorý ľudia držia vedľa hlavy, s niekým rozprávajú a z diaľky to pôsobí tak, že je to krajec chleba. Aký paradox! Kedysi sa deti sýtili natretým chlebom, dnes im stačí kúsok plastového čuda vedľa hlavy. Chlieb by mal chutiť viac ako výdobytok techniky, aj keď super dokonalý.

Boh by „mal chutiť“ viac ako všetko ostatné, čo ako moderné. Boh je ako chlieb, ktorý môžeš mať vždy poruke. Vtedy sa Boh stáva jedinou prioritou, ak nám „zachutí“ tak, že ním chceme zahnať duchovný hlad, posilniť sa a pritom nebudeme šetriť chválou a vďakou na jeho adresu.

2.)  Rozdeľ a panuj! – Divide et impera!

Takýmito slovami sa definuje vojensko-politická stratégia známa odpradávna. Snaž sa protivníkov rozdeliť a postaviť proti sebe a víťazstvo bude tvoje! Pokúsme sa výrok inovovať: Postav proti sebe hriech, ktorý je tvojím najväčším nepriateľom a panuj nad sebou, alebo: Opanuj sa! Toto rozdelenie je základné. Oddeľ hriech od svojho života a dosiahneš úspech! Budeš sa ovládať, pokoríš seba, dokážeš sa opanovať, keď budú tebou lomcovať emócie a návaly zloby a rôzne pokušenia. Ide o dôležitý prostriedok duchovného rastu. Schopnosť vládnuť nad sebou je prioritou, a nie každý si ju dokáže osvojiť. História pozná mnohých vodcov a imperátorov, ktorí priam nenásytne zaberali cudzie územia. Dôvod spočíval v tom, že nedokázali ovládnuť seba, svoje chúťky, nevedeli kedy je dosť, a nakoniec ich impérium zabral niekto iný. Človek bojujúci s hriechom sa stáva vnútorne i navonok silným.

Trénovaní ľudia dokážu na svojich rukách dvihnúť seba, t. j., svoju váhu. Zdvihnúť seba, celý svoj život z biedy je možné len vtedy, ak dôsledne oddeľujeme hriech od života. Mnohí sa zdvihli so zdanlivo neriešiteľných situácií, a to len preto, že našli Ježiša Krista, ktorý ich od hriechu oslobodil.

3.)  „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské.“ (Mk 8, 33)

To je časť rozhovoru Pána Ježiša s Petrom. V našich mestách na Slovensku v súčasnosti dominujú výkopové práce. Kladú sa nové potrubia, staré sa vymieňajú alebo sa ukladajú káble. Pri týchto prácach treba zachovať primeranú hĺbku. Niekedy treba ísť poriadne hlboko. Je to dôležité z hľadiska účinnosti a bezpečnosti.

         Človek, ktorý chce nadobudnúť zmysel pre Božie veci, musí kopať hlboko. Musí dokázať oddeliť veci čisto ľudské od tých, ktoré vedú k Bohu.

         Kedysi som čítal životný príbeh známeho slovenského športovca. Pred niekoľkými rokmi mu pri pôrode zomrela manželka. Zostali dve deti. Jedno z nich je ťažko postihnuté. Bude odkázané na celoživotnú pomoc. Otec, športovec, vzal svoj olympijský dres, t.j. to najcennejšie, čo zo športu má a vydražil. Niekto ho kúpil za 1100 eur. Otcovi to veľmi pomohlo, lebo mohol kúpiť špeciálny vozík pre syna, ktorý sa vyrába iba vo Švajčiarsku.

         Ísť a zrieknuť sa cenného, a to pre niečo, čo má ešte vyššiu cenu – život, to je vrchol obety. Toto sú skutky so zmyslom pre Božie veci, nielen pre ľudské. V našich podmienkach sa stretávame s takouto ušľachtilosťou a hodnotou ľudského ducha.

 

         Brat sa môže pozrieť na brata, keď má srdce oslobodené, oddelené od hriechu. Môžu sa na seba pozrieť s čistým štítom a nič ich neoddelí – ani závisť, ani rivalita, ani postavenie, ani majetkové pomery, ani vzdelanie, ani zdravotný stav, ani nič na svete. Jedine Boh môže oddeliť to, čo je zrastené s hriechom. Iba Božia milosť nás môže oddeliť od zlého, aby sme jeden na druhého mohli pozerať s jasným pohľadom a srdcom.