Pred niekoľkými dňami sa konal v Bratislave pravidelný
Pochod za rodinu. Tento rok rezonovala téma: Mama a tato navždy. Toto
heslo mali účastníci na svojich tričkách. Je chvályhodné, že aj v dnešnej ťažkej
dobe základné rodinné pojmy – mama a otec – nevymizli. V spoločnosti sú
síce snahy tieto pojmy eliminovať, ale Bohu vďaka, ešte stále sa medzi nami
nachádza „zdravá základňa“, ktorá má jasno v týchto dôležitých pojmoch.
Otec je mužského rodu a mama ženského rodu. Tak, ako to chce Boh. Aký to
má dosah na otca v dnešnej kresťanskej rodine?
1.) Úvaha holiaceho sa (niekedy) otca
Prvé, čo urobí, keď sa
ráno preberie po nočnom odpočinku, je, že si dlaňou prejde oblasť tváre a brady.
Vzniká preňho dilema – holiť či neholiť? Prvý impulz znie – pravdaže, áno. Ako
by sa inak mohol ukázať na oči? Tvár je prvé, čo si ľudia všímajú, preto nemôže
hazardovať so svojím „faceliftom“ vždy oholeného a dobre naladeného muža.
Vzápätí sa však môže objaviť iná myšlienka. Taká, ktorá tú prvú zneistí: „Čo by
sa stalo, keď sa raz za čas zaužívané konvencie prerušia? Nič. Vôbec nič. Práve
naopak!“ Muž sa môže cítiť „módnejší a bližší trendom dnešnej doby“.
Napokon drobný porast môže dodať vážnosti a úcty. Znova sa však ozve
pôvodná myšlienka, ktorá volá po dokonalej vizáži. Tá mi nastolí problém vo
svedomí. A nie je to z tvojej strany len alibizmus, ktorý má za úlohu
zakryť tvoj sklon k pohodlnosti? Kde až dôjdeš? Neholíš sa raz, dvakrát a zrazu
budeš vyzerať ako páni ZZ TOP alebo ako pouliční vandráci, ktorí upútavajú
pozornosť ťažkým zápachom a hustým porastom brady. Nakoniec zvíťazí teória
plná sebavedomého postoja voči životu, ktorá znie takto: „Napokon, čo koho do
toho, ako vyzerám, nech sa každý stará sám o seba a mne dá pokoj!“
2.) Úvaha holiaceho sa a veriaceho
muža
Prvé, čo urobí v nedeľu
ráno, hneď potom, ako si prejde dlaňou oblasť tváre a brady, je riešenie
otázky: „Kostol a omša – áno alebo nie?“ Viera je stále súčasťou môjho
života. Mal by som vstať, oholiť sa a ísť do kostola. No akoby „na potvoru“,
sa mi vkradla do duše odstredivá invazívna myšlienka: „A čo keď raz nepôjdem?
Je nedeľa, do práce nejdem, konečne môžem dospať týždňový deficit. Som len
človek, unavený človek, som človek nevyspatý.“ V škole sme sa učili, že
sme: „homo sapiens sapiens“. V poriadku, ale súčasný Boží tvor si zaslúži
ešte aj iný prívlastok – kvôli životnému štýlu – „človek rozumný a permanentne
nevyspatý“ a ešte do toho vojde nedeľa s príkazom sv. omše. Vzbúrené
svedomie však položí otázku: „Čo keď zazvoní mama a prvé, čo sa opýta, je,
či sme boli ako rodina na sv. omši? Nejako by som sa už len „vykrútil“ s tým,
že nezvonil budík, že sme nestihli nakúpiť na nedeľný obed a bolo potrebné
v obchode absolvovať nákup. Práve na našej ulici prasklo potrubie a autom
sa prejsť nedalo a peší je to ďaleko, atď.“ Z mravného hľadiska to
neobstojí. Klamať sa donekonečna nedá, ani seba samého, ani rodiča. Napokon,
som už dospelý. Čo koho do toho, či pôjdem alebo nie. Omšou sa mi „rozbije
nedeľa“, už nestihnem nič. Ráno príprava na omšu a po nej príprava na
obed, následne príprava na pondelok do práce. Koľko „oštary“ môže spôsobiť
jedna nedeľná omša! V konečnom dôsledku však zvíťazí v tomto zápase
dlhoročný zvyk. Po takmer strašidelnom frflaní, chrochtaní a stonaní,
ktoré niekedy ranné vstávanie sprevádza, sa preberiem, vzchopím, oholím,
oblečiem si niečo nedeľné a idem. Domov prídem celkom v pohode,
neskrývam dobrú náladu, lebo cítim silné neviditeľné pohladenie na duši... Odkiaľ
by som ho získal, ak nie z prostredia chrámu?
3.) Úvaha holiaceho sa, veriaceho a nostalgicky
spomínajúceho na staré časy muža.
Ten, kto vchádza autom
do mesta, musí niekde zaparkovať. V meste vždy treba niečo vybavovať:
nemocnicu, úrady, obchody, atď. Predstavme si okolie popradskej nemocnice.
Zrána tam prebieha zápas o každé miesto na parkovanie. Raz sa stalo toto:
Dvaja vodiči objavili jedno voľné miesto na parkovisku. Stáli oproti sebe na
opačných stranách a chystali sa na rozhodujúci útok na voľné miesto. Scéna
pripomínala akčný záber z filmu, kde sa dve autá rútili oproti sebe a jedno
našťastie, uhne v poslednej chvíli. Na parkovisku tentokrát vyhral ten s rýchlou
akceleráciou. Doslova sa zabodol medzi dve autá a vypol motor. Veľmi si
nepomohol. Stál tak tesno, že nemal šancu otvoriť dvere. Niektorí sledovali
túto scénu naživo a spomenuli „na starého dobrého Vladimíra Iľjiča“ Jeho
socha dlho dominovala pri nemocnici. V tých časoch tam nebolo nič, iba
betónové panely, na ktorých sa voľne parkovalo. Iľjiča neskoršie „stiahli z podstavca“
aj s pripevneným batohom, ktorý mu nejaký recesista navliekol. Iľjič bol v pozícii
akoby chcel zhromaždiť všetkých pod svoje ochranné krídla (Proletári všetkých
krajín spojte sa!) Neustrážil však ani seba samého, nieto ešte tých pár áut,
ktoré sa tam zmestili. Tým vzniká otázka, kde a ako bezpečne „uložiť“ svoj
život. Pod ochranou koho možno zveriť celú rodinu. Pri Ježišovi je miesta dosť.
Nikto tam nikomu nezavadzia, ani nezávidí, ba ani neobsadí miesto. Niekto sa
nechá znechutiť tým, že mu chýba miesto na parkovanie, ale nemusí sa
znepokojovať jeho duša, ktorá už má miesto pri Bohu. Svet nám neraz odkazuje: „Neobťažuj
ma! Dvere sú už zamknuté... Nemôžem vstať...“ Ježiš, náš istý Ochranca, nám
odkazuje opačne: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria
vám!“ (Lk 11, 1 – 13)
Otcovi nemá byť jedno, čo mu rastie pred očami a pod nosom.
Väčšina si tvár a bradu oholí alebo skráti. Dobrému otcovi nemá byť jedno,
čo mu vyrastá „pod nosom“, „pred očami“. Myslíme tým rodinu, vzťahy v nej a jeho
dušu. Má sa usilovať odstrániť to, čo prekáža dobrému, t. j. evanjeliovému
pohľadu na ľudí a vzťahy. Otcovský pohľad má byť plný odvahy, obety a zodpovednosti.
Mnohých otcov dostáva v nedeľu ráno z postele myšlienka
na stretnutie s Ježišom pri sv. omši. Aj sv. Jozef vzal Máriu a Dieťa
Ježiša a utekal pred Herodesom. Súčasný Jozef má zobrať rodinu a utiekať
sa s ňou do priazne Ježiša. Sám Ježiš vie, že jeho pestún ho chránil pred
krvilačnou zlobou Herodesa. Teraz chráni otcov a ich rodiny pred zlovôľou
sveta, ktorý tradičnú rodinu vysmieva a ironizuje. Isté a trvalé miesto
nájde iba v blízkosti Božej prítomnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára