Postúp vyššie!

 

         V evanjeliu objavujeme výzvu: „Postúp vyššie!“ Čo sa nám pri nej v mysli vybaví? Športovci a ich priaznivci sa často pýtajú: „Ako hrali naši? Postúpili sme?“ Pri veciach, ktoré majú súvis so súdmi, občas počujeme takéto vyjadrenie: „Prípad bol postúpený vyššie.“ Znamená to, že sa posunul „vyššej inštancii“. Požívame ho však aj v bežnej praxi: „Postúpte ďalej! Nestojte! Posuňte sa! Choďte dopredu!“

         Aj evanjelium prináša výzvu: „Priateľu, postúp vyššie!“
(Lk 14, 1. 7-14) Stojí pred nami otázka: Kde vyššie?“ Odpovedá na ňu List Hebrejom takto: „... vy ste sa priblížili k vrcholu Sion, k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu...k Bohu...Sudcovi všetkých...k Ježišovi, Prostredníkovi novej zmluvy...“ (Hebr 12, 22 – 24) Z toho vyplýva, že človek sa dostáva vyššie vtedy, keď sa približuje k Bohu. Kedy nastáva takáto situácia?

1.)Vtedy, keď napodobňujeme Ježiša.

Vždy boli a stále sú „v kurze“ ľudia, ktorí imitujú, resp. napodobňujú iných. Vždy je okolo nich veľká zábava a šou. Napodobňovanie Pána Ježia nie je šou, lebo sa netýka zovňajška, gest, mimiky či gestikulácie, ale dotýka sa spôsobu života, vytvorenia zásad, absolútnej premeny človeka, ktorá nepripustí úplnú oddanosť svetu, ale Bohu. Šou môže trvať maximálne pár hodín, ale napodobňovanie Krista sa stáva celoživotným programom, ktorý dokonale preverí každého adepta evanjelia. Evanjelium je: „...pre židov pohoršenie a pre pohanov bláznovstvo.“ (1Kor 1, 17 – 25) Tu neobstojí nijaká pretvárka a nijaká zábava.

 

 

2.)Vtedy, keď odmietame hriech.

Boh chce, aby sme prijali existenciu hriechu, ale zároveň si praje, aby sme viedli voči hriechu nezmieriteľný zápas. Často sa stáva, že sa nám zapáči nejaký výrobok alebo tovar. Máme oň veľký záujem. Keď sa však dozvieme jeho cenu, tak povieme: „Za takúto cenu nie!“ Jednoducho, zdá sa nám privysoká.

         Život nám prináša rôzne príležitosti sebarealizácie a vábivé ponuky, a to v malom či vo veľkom. Cenou je hriech. Cena je vysoká, ba najvyššia. Vďaka Bohu, stále žijú ľudia, ktorí povedia: „Za takúto cenu nie!“ To sa týka malej veci i veľkej. Na pamäti majme inú cenu, ktorá nás musí zaujímať. Žalmista píše: „Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. Cena za vykúpenie človeka je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť.“ (Ž 49, 8 – 9)

         Tu, v pozemskom živote sa stretávame s cenovou politikou. Existujú inštitúcie, ktoré sa zaoberajú cenotvorbou. V poriadku spásy sa najvyššia cena nemení, lebo Ježišova krv je najvyššou cenou nášho vykúpenia. Pri ponuke zloby, aj keď ligotavej a lákavej, neváhajme povedať: „Za takúto cenu nie!“

3.) Optimálna situácia vzniká vtedy, keď je Pán Kráľom nášho srdca.

Moderná medicína prezentuje nové postupy pri určovaní diagnóz. Dnes je samozrejmosťou, že sa používa napr. miniatúrna kamera, ktorá sa vovedie do útrob ľudského organizmu. Lekár, ktorý vedie zákrok, vidí celé vnútorné prostredie a môže ho vyhodnotiť. Pri takomto zákroku raz lekár navádzal kameru do organizmu a pritom hovoril: „Som tam, som dnu.“ Hoci dnu bola iba kamera.

         Pán Ježiš túži vojsť do ľudského srdca. Akoby nám pritom hovoril: „Som dnu!“ Hoci ho fyzicky nevidíme, on môže byť v nás. Aby v nás prebýval, je potrebné, zachovať túto schému: eucharistia, Božie slovo, spoveď a modlitba. Boh potom môže viesť naše kroky a usmerňovať ich, posilňovať nás, keď zaváhame, povzbudzovať nás, keď zmätkujeme, potešovať nás, keď zlyhávame, dotknúť sa nás, keď sme v stave beznádeje, navštíviť nás liečivým utrpením kríža, keď zabúdame na to, načo sme vlastne na svete.

 

         My, ktorí sa zúčastňujeme najmä v nedeľu bohoslužieb, postúpili sme vyššie. Deň Pána sme pozdvihli nad všetky ostatné dni. Oslavu Pánovho zmŕtvychvstania nad všetky iné činnosti, eucharistiu a Božie slovo nad všetky príjemnosti dnešného dňa. Tým sme dali najavo, že nás láka postup k Božím výšinám. Boh to vie, a preto nám vždy ponúkne prostriedky duchovného rastu.