Povolanie

 

         Istí kňazi, ktorí pôsobili ako úradníci na biskupskom úrade, s pobavením spomínajú na jednu príhodu. Bolo to v čase modlitieb za kňazské a duchovné povolania. V Nedeľu Dobrého Pastiera kňazi čítali pri sv. omšiach posolstvo diecézneho biskupa. Biskup často použil biblický výraz: „Pánova žatva“. Odpradávna sa vzťahoval na kňazskú službu. Okrem iného pripomenul, že je málo robotníkov v Pánovej žatve. Po tejto nedeli zaklopal na dvere biskupského úradu nejaký človek. Vošiel dnu, pozdravil a začal: „Počul som, že hľadáte ľudí. 20 rokov som pracoval na JRD. Viem, čo je žatva.“

         Postoj tohto jednoduchého človeka je síce zábavný, no faktom je, že „žatva je veľká, ale robotníkov málo.“ (Mt 9, 36 – 10, 8)

         Nedeľné evanjeliá nám začiatkom leta predkladajú na úvahu témy kňazského povolania. Zmyslom tejto Božej i cirkevnej iniciatívy je pozvanie adeptov do služby, alebo aspoň ponúknuť túto tému na uvažovanie do budúcna. Čo nám o tejto téme hovorí Božie slovo?

 

1.) Pán stále volá, neprestáva.

V istej domácnosti sa starali o ťažko chorého človeka, ktorý bol pripútaný na lôžko. Domáci boli krajne vyčerpaní, lebo chorý každú chvíľu volal, vždy  čosi chcel a vždy to isté.

         Pán volá vždy, znova a znova, a pritom sa neunaví. Volá a žiada to isté: nových pracovníkov do svojej žatvy. Hľadá tých, ktorí si vyberú ako životné poslanie ohlasovanie evanjelia. Chce ich teraz a tu.

         Istá reklama, ktorú vysielajú v televízii, obsahuje heslo: „Hneď a všetko!“ Ide o reklamu na bankové produkty. Pánovo volanie neznesie odklad. Ono je urgentné. Ako prví to pochopili apoštoli – rybári.  Ježiš ich povolal a oni hneď „zanechali siete a išli za ním.“ (Mt 4, 20 – 22)

         Pohotovosť do Božej služby je v Božích očiach vysoko cenená. Ani len netušíme, aké je dôležité ohlasovanie evanjelia pre našu spásu a aké je dôležité je jeho prijatie. V modlitbe nás Boh môže poučiť o tom, ako môžeme skrze službu kňaza pokročiť na ceste k dokonalosti.

 

2.) Pán vždy povoláva konkrétneho človeka.

Ježiš si povolal Dvanástich a my ich mená poznáme. Ľudia, ktorí stoja pri tvorbe novín a časopisov vedia, že musia zachovať proporciu medzi písaným textom a obrazovým materiálom. Svojho času bolo v katolíckej tlači istom čase veľa fotografii novokňazov. Bolo to preto, lebo bolo relatívne dosť povolaní. Nikto nehľadel na to, či je zachovaný pomer medzi textom a fotografiami. Všetci sa jednoducho tešili z duchovných plodov povolaní. Dnes je situácia taká, že fotografií novokňazov ubúda, lebo klesá počet povolaní. Možno dnes viac o kňazstve hovoríme a píšeme, niekedy, najmä z dôvodu početných zlyhaní. Inokedy z dôvodu toho, že sme bezradní a nevieme napomôcť vzbudzovaniu nových povolaní. Ľahšie je o tom písať ako konať obety naprieč celého spektra Cirkvi. Ľahšie sa o tom hovorí, kritizuje, ako ponúka spôsob riešenia nedostatku povolaní. V mnohých rodinách veriaci vylučujú už vopred svoje dieťa zo služby oltára. Je to logické, lebo dnes mladí strácajú vieru príliš zavčasu.

Tam, kde nie je viera, nemôžeme očakávať duchovné povolania. Kedysi sa rodičia obetovali celoživotne za duchovné povolania v rodine. Dnes robia všetko pre to, aby sa ich deti mali dobre po stránke materiálnej. K tomuto cieľu im pomôžu, ale vieru im nedokážu odovzdať.

 

3.) Čo je úlohou ohlasovateľov evanjelia?

Žijeme v ére projektov. Rodia sa vždy nové a nové. Cirkev má iba jeden ideový projekt – rozmýšľa, ako účinne ohlasovať už 2000 rokov staré evanjelium. Ona verí, že tento Boží projekt je neprekonateľný a chce o tom presvedčiť aj okolitý svet. Je isté, že najprv samotní ohlasovatelia musia prijať tajomstvo Božieho slova. Musia ho prijať ako nosný bod svojho života. Niečo o tom sa dozvedáme z Knihy Jozue (Joz 1, 1 – 18) Tam čítame, ako Boh poúča Jozueho, lebo prevzal vodcovstvo po Mojžišovi. Pripomína mu: „Neodkloníš sa od neho (zákona) ani napravo, ani naľavo, aby si mal úspech vo všetkom, do čoho vykročíš.“

Úspech služobníka oltára je dnes už vernosti záväzkom, ktoré má voči Bohu a Cirkvi a jej náuke. Rozkmitanie sa životom napravo či naľavo oslabuje proces zvestovania radostnej zvesti. Vernosť, ľudská stabilita a ochota komunikovať s Božím ľudom je vhodný základ na ohlasovanie evanjelia.

         Boh Jozueho poúča takto: „Nech sa nevzdiali tento zvitok zákona od tvojich úst, ale budeš o ňom rozjímať vo dne i v noci...“

Za ohlasovanie evanjelia treba prosiť tak, aby ohlasovateľ nosil v hlave i v srdci Božie slovo. Nie ľúbivé a bombastické témy sveta, ale rýdze slovo Boha, ktoré má moc spasiť naše duše. (Jak 1, 21) Preňho má byť Božie slovo každodenným chlebom, ktorého sa nemá zriekať, ale všetko posudzovať vo svetle Božej prítomnosti.

Bez Božieho slova by bol služobník oltára bezmocný, a to pre intenzitu činnosti diabla, ktorý sa snaží neutralizovať pôsobenie Božieho slova v ľudských dušiach. Po týchto udalostiach sa Jozue prihovára svojim mužom: "Vy však, všetci mocní muži, prejdete ozbrojení pred svojimi bratmi a budete im pomáhať...“ Boží ľud potrebuje takých „ozbrojencov“, ktorí moc danú Bohom (sviatostnú) využívajú pre tých, ktorí sú slabí a nemohúci. Koľkí by sme bez pomoci sviatostí v tomto svete obstáli? Koľkí by sme dokázali niesť svoje kríže, keby nám nepomáhal ten, ktorý svoj kríž vyniesol na Kalváriu? Koľkí by sme stratili hodnotovú orientáciu, keby nebolo evanjelia?

        

Ísť pracovať do Pánovej vinice a do jeho žatvy znamená ísť tam, kde sú už postavené základy. Tie postavil Pán. Robotník v Pánovom diele musí tieto základy rešpektovať a na ich ďalej stavať. Má byť otvorený pre to, aby sa vnútorne sám premieňal, a to o toľko viac, o koľko je stavba Božieho kráľovstva pevnejšie a pravdivejšia. Presne toto očakávame od adeptov kňazského a duchovného povolania.