Občas zažijeme
situáciu, v ktorej sa ocitneme proti presile. Najlepšie je viditeľná v prípade
kolektívnych športov. Bežne sa stáva, že je vylúčený hráč. Jedno mužstvo hrá
potom proti presile. Hrať proti presile znamená zmeniť taktiku a prispôsobiť
sa situácii.
Starý zákon hovorí o tom, ako židia nie raz bojovali
proti presile a v mnohých prípadoch aj vyhrali nad presilou. Boh chce
zdôrazniť, že nezáleží na počte, ak je on s človekom. Sú situácie, kedy
životný zápas nie je férový. Nebohý slovenský spevák, Miro Žbirka, má pieseň s názvom:
Život nehrá fér. Má svet so svojimi myšlienkami, so svojím potenciálom, presilu
vo vzťahu voči kresťanským ideálom? O to viac, keď niektorí pokrstení
vyznávajú hodnoty sveta, a nie evanjelia. S akou presilou sveta
môžeme v živote počítať?
1.) Žalmista
píše: „Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení, svojim perám
hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš...Neskrývam tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením/Ž 100/.
Myslí
sa tu veľké zhromaždenie čo do kvantity, ale aj do významu. Dnes sa hovorí a veľmi
často používa výraz: mienka, názor, úsudok. Keď chceme rozriediť postoje istého
človeka, povieme, že je to len jeden z názorov. Na svete môže byť veľa
názorov, mienok, ale Boh má pravdu. Súčasnému svetu je zaťažko povedať, že Boh
má pravdu. Má pravdu, keď hovorí, že iba on môže upokojiť nervóznu dušu; iba on
má milosť na to, aby človek zažil vo svojom vnútri pokoj; aby vzťahy v rodine
a v spoločnosti boli postavené na pokojnej úrovni. Niet veľa tých,
ktorí povedia, že Boh má pravdu. Kto toto vyzná pred svetom, jeho slová možno
považovať za svedectvo pravdy. Tej pravdy, ktorá sa má hlásať „vo veľkom
zhromaždení“.
2.) Pohnúť životom.
Po
Mojžišovi nastúpil ako vodca u židov Jozue. O. i. sa o ňom píše:
„...Jozue vstal za noci a pohol táborom.“ (Joz 3, 1) Išlo o schopného
človeka a veliteľa. Židia putovali v státisícoch. Okrem toho mali so
sebou zvieratá a materiál. Jozue chytil tento kolos do vlastných rúk a celá
pospolitosť sa pohla. Hocikto by to nedosiahol.
Sv. Peter zasa pohol istotami vtedajšieho režimu. Kráľ
Herodes ho poslal do väzenia. Všimnime si, ako dôkladne ho strážili. Sv. písmo
hovorí, že to boli 4 stráže po 4 vojakov. A ani to nestačilo. V noci spal
Peter medzi dvomi vojakmi spútaný dvoma reťazami a vonku predo dvermi
strážili ďalší. Napriek týmto opatreniam prišiel anjel, ktorý ho z väzenia
vyviedol. Svätopisec hovorí: „Keď sa rozodnilo, nastal medzi vojakmi nemalý
zmätok, čo sa mohlo stať s Petrom?“. Ba dokonca sám Herodes: ...ho hľadal a vypočúval
strážnikov.“
Jozue pohol vlastným táborom. Peter pohol vládnou mocou. Naučme
sa najprv pohnúť vlastným životom, vlastnými hriechmi a slabosťami.
Zachovajme správne poradie! Najprv vlastný tábor hriechov, a až potom
problémy iných nepriaznivých okolností. Ak by sme sa pokúsili o opačné poradie,
bol by to omyl. Pán Ježiš nás upozorňuje: „Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo
svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho
brata.“ (Mt 7, 5) Ak s Pomocou Božou pohneme táborom svojho života, ľahšie
pohneme problémami a krížami našich blížnych.
3.) Kniha Jozue prináša aj správu o tom,
ako židia zaujali mesto Jericho.
(Joz
5, 13 -6, 21) Šlo o veľmi dramatické okolnosti. Podľa svedectva Písma
židia najprv chodili s archou okolo mestských hradieb. Mesto obišli
mnohokrát a pritom trúbili na baraních rohoch. Robili to dovtedy, kým sa mestské
opevnenie nerozpadlo. Potom vstúpili do mesta a všetko živé pozabíjali. Čo
nám to hovorí? V boji s hriechom musíme byť opatrní a trpezliví.
Židia
trpezlivo obchádzali múry Jericha a my máme trpezlivo s pomocou sviatostí
bojovať so zlom. Máme stále a stále začínať a vytrvať v zápase.
Lebo tento zápas je spásonosný. Dnes, keď čítame správu o vyhubení Jericha,
pripadá nám to brutálne. Treba v tom vidieť aj kultúru vtedajšieho spôsobu
života. No Boh nám chce naznačiť, že v boji s hriechom máme byť
nezmieriteľní. Nevypláca sa s hriechom
koketovať a vyjednávať. V zápase so zlom máme byť dôslední. Každé zlo je dobre opevnené ako
hradby Jericha. Ľahko sa nevzdáva, viac a viac investuje do svojho opevnenia a zakorenenia. O to viac máme byť dôkladní my, lebo hriech
musí byť zničený. Má totiž tendenciu regenerovať a ľahko sa prebrať k životu.
My sme niekedy na ceste k trvalému životu strnulí, bojazliví, neochotní.
Zlo hriechu sa nám podarí zničiť iba s pomocou novodobého vodcu, Jozueho –
Ježiša Krista. Jedine on môže pohnúť táborom nášho srdca k dobre aktivite
a pohnúť táborom zloby tak, aby sa vyvrátila zo svojich základov.
Sv. Ján píše: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som
premohol svet.“ (Jn 16, 33) Ak si myslíme, že zlo v nás dominuje, objavme
túto Jánovu myšlienku. Vieme, na koho sa máme obrátiť, aby nás neprepadla
panika z predstavy, že zlo premáha naše výhonky úsilia o čnosti.
Život v blízkosti Krista je istotou vo chvíľach našich každodenných
zápasov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára