Proti presile

 

         Občas zažijeme situáciu, v ktorej sa ocitneme proti presile. Najlepšie je viditeľná v prípade kolektívnych športov. Bežne sa stáva, že je vylúčený hráč. Jedno mužstvo hrá potom proti presile. Hrať proti presile znamená zmeniť taktiku a prispôsobiť sa situácii.

         Starý zákon hovorí o tom, ako židia nie raz bojovali proti presile a v mnohých prípadoch aj vyhrali nad presilou. Boh chce zdôrazniť, že nezáleží na počte, ak je on s človekom. Sú situácie, kedy životný zápas nie je férový. Nebohý slovenský spevák, Miro Žbirka, má pieseň s názvom: Život nehrá fér. Má svet so svojimi myšlienkami, so svojím potenciálom,  presilu vo vzťahu  voči kresťanským ideálom? O to viac, keď niektorí pokrstení vyznávajú hodnoty sveta, a nie evanjelia. S akou presilou sveta môžeme v živote počítať?

1.)  Žalmista píše: „Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení, svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš...Neskrývam tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením/Ž 100/.

Myslí sa tu veľké zhromaždenie čo do kvantity, ale aj do významu. Dnes sa hovorí a veľmi často používa výraz: mienka, názor, úsudok. Keď chceme rozriediť postoje istého človeka, povieme, že je to len jeden z názorov. Na svete môže byť veľa názorov, mienok, ale Boh má pravdu. Súčasnému svetu je zaťažko povedať, že Boh má pravdu. Má pravdu, keď hovorí, že iba on môže upokojiť nervóznu dušu; iba on má milosť na to, aby človek zažil vo svojom vnútri pokoj; aby vzťahy v rodine a v spoločnosti boli postavené na pokojnej úrovni. Niet veľa tých, ktorí povedia, že Boh má pravdu. Kto toto vyzná pred svetom, jeho slová možno považovať za svedectvo pravdy. Tej pravdy, ktorá sa má hlásať „vo veľkom zhromaždení“.

2.)  Pohnúť životom.

Po Mojžišovi nastúpil ako vodca u židov  Jozue. O. i. sa o ňom píše: „...Jozue vstal za noci a pohol táborom.“ (Joz 3, 1) Išlo o schopného človeka a veliteľa. Židia putovali v státisícoch. Okrem toho mali so sebou zvieratá a materiál. Jozue chytil tento kolos do vlastných rúk a celá pospolitosť sa pohla. Hocikto by to nedosiahol.

         Sv. Peter zasa pohol istotami vtedajšieho režimu. Kráľ Herodes ho poslal do väzenia. Všimnime si, ako dôkladne ho strážili. Sv. písmo hovorí, že to boli 4 stráže po 4 vojakov. A ani to nestačilo. V noci spal Peter medzi dvomi vojakmi spútaný dvoma reťazami a vonku predo dvermi strážili ďalší. Napriek týmto opatreniam prišiel anjel, ktorý ho z väzenia vyviedol. Svätopisec hovorí: „Keď sa rozodnilo, nastal medzi vojakmi nemalý zmätok, čo sa mohlo stať s Petrom?“. Ba dokonca sám Herodes: ...ho hľadal a vypočúval strážnikov.“

         Jozue pohol vlastným táborom. Peter pohol vládnou mocou. Naučme sa najprv pohnúť vlastným životom, vlastnými hriechmi a slabosťami. Zachovajme správne poradie! Najprv vlastný tábor hriechov, a až potom problémy iných nepriaznivých okolností. Ak by sme sa pokúsili o opačné poradie, bol by to omyl. Pán Ježiš nás upozorňuje: „Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“ (Mt 7, 5) Ak s Pomocou Božou pohneme táborom svojho života, ľahšie pohneme problémami a krížami našich blížnych.

3.)  Kniha Jozue prináša aj správu o tom, ako židia zaujali mesto Jericho.

(Joz 5, 13 -6, 21) Šlo o veľmi dramatické okolnosti. Podľa svedectva Písma židia najprv chodili s archou okolo mestských hradieb. Mesto obišli mnohokrát a pritom trúbili na baraních rohoch. Robili to dovtedy, kým sa mestské opevnenie nerozpadlo. Potom vstúpili do mesta a všetko živé pozabíjali. Čo nám to hovorí? V boji s hriechom musíme byť opatrní a trpezliví.

Židia trpezlivo obchádzali múry Jericha a my máme trpezlivo s pomocou sviatostí bojovať so zlom. Máme stále a stále začínať a vytrvať v zápase. Lebo tento zápas je spásonosný. Dnes, keď čítame správu o vyhubení Jericha, pripadá nám to brutálne. Treba v tom vidieť aj kultúru vtedajšieho spôsobu života. No Boh nám chce naznačiť, že v boji s hriechom máme byť nezmieriteľní. Nevypláca sa  s hriechom koketovať a vyjednávať. V zápase so zlom máme  byť dôslední. Každé zlo je dobre opevnené ako hradby Jericha. Ľahko sa nevzdáva, viac a viac investuje do svojho opevnenia a zakorenenia. O to viac máme byť dôkladní my, lebo hriech musí byť zničený. Má totiž tendenciu regenerovať a ľahko sa prebrať k životu. My sme niekedy na ceste k trvalému životu strnulí, bojazliví, neochotní. Zlo hriechu sa nám podarí zničiť iba s pomocou novodobého vodcu, Jozueho – Ježiša Krista. Jedine on môže pohnúť táborom nášho srdca k dobre aktivite a pohnúť táborom zloby tak, aby sa vyvrátila zo svojich základov.

 

         Sv. Ján píše: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (Jn 16, 33) Ak si myslíme, že zlo v nás dominuje, objavme túto Jánovu myšlienku. Vieme, na koho sa máme obrátiť, aby nás neprepadla panika z predstavy, že zlo premáha naše výhonky úsilia o čnosti. Život v blízkosti Krista je istotou vo chvíľach našich každodenných zápasov.